Jedným z najznámejších symbolov studenej vojny a štátov sovietskeho bloku je maličké auto Trabant. Od 7. novembra 1957 do 30. apríla 1991 sa vo východonemeckom Zwickau vyrobili asi tri milióny „týchto ľudových vozidiel“. Milovaný aj nenávidený Trabant býva súčasne nazývaný najhorším, ale aj najlepším autom na svete.
Nové začiatky
Po zdrvujúcej porážke nacistického Nemecka bola zničená väčšina nemeckého priemyslu. Novovzniknutá komunistická Nemecká demokratická republika zdedila len zopár strojárskych závodov, medzi ktorými sa nachádzala automobilka v saskom Zwickau. V podniku nazývanom VEB Sachsenring Automobilwerke Zwickau bola výroba Trabantov spustená v roku 1957.
Vozidlo pre masy
Názov Trabant by sa dal preložiť ako „spoločník“ a okrem tohto názvu mu prischlo množstvo (nie vždy lichotivých) prezývok. Najčastejšie mu však hovorili jednoducho „Trabi“. V rámci šetrenia oceľou bola karoséria Trabanta vyrobená z materiálu zvaného duroplast. Trabanty za celých 34 rokov výroby prešli len minimálnymi zmenami. Nie preto, že by bol Trabi dokonalý. Skôr išlo o to, že skostnatené plánované hospodárstvo nedokázalo držať krok s dobou. Najrozšírenejším Trabantom bol model 601.
Kartónové autíčko
Práve diely z materiálu, ktorý tvoril mix odpadu z výroby bavlny a chemických produktov, sa stali zdrojom mnohých mýtov, ale aj vtipov. Trabant zvykol byť nazývaný „kartónové auto“, čo, samozrejme, viedlo k tomu, že veľa ľudí si naozaj myslelo, že je vyrobený z kartónu. Duroplast je v skutočnosti spoľahlivý a pevný materiál a Trabanty si vraj v crashtestoch počínali lepšie ako západonemecké VW Polo.
Má aj svoje muchy…
NDR mala problém vyrobiť dostatok Trabantov. Záujemcovia o kúpu sa dostávali do poradovníkov a o jedno vozidlo sa uchádzalo priemerne 43 občanov. Tí na svoj Trabant mohli čakať až 13 rokov. Autám bolo vyčítané maximálne nepohodlie, hluk a zápach.
Trabi jednoducho veľmi rýchlo zostarol a v 80. rokoch bol väčšine ľudí na smiech. Trabant sa počas životného cyklu dočkal viacerých výmen motora. Tie boli hlučné a produkovali obrovské množstvo nečistôt – niekoľkonásobne prekonali priemerné európske auto z 21. storočia.
Svedok historických udalostí
Do pozornosti médií celého sveta sa trabanty dostali v roku 1989. Komunistická diktatúra vo Východnom Nemecku strácala podporu a mlela z posledného. Tisíce občanov NDR nasadli do svojich trabantov, vybrali sa do Maďarska, ktoré medzitým otvorilo hranicu s Rakúskom, a dúfali, že sa im na západonemeckom veľvyslanectve podarí vybaviť azyl.
Neskôr sa podobný scenár opakoval aj v Prahe. Po definitívnom páde Berlínskeho múru západní Nemci so zvedavosťou sledovali húfy Trabantov, ktoré zaplavili ulice ich miest.
Koniec výroby
Koniec studenej vojny na chvíľu dodal Trabantom nový život, zároveň ale znamenal koniec ich výroby. V roku 1990 bol predstavený nový model Trabanta, vybavený licencovaným motorom od Volkswagenu. Ako sa ukázalo, o archaický východonemecký automobil nebol v zjednotenej krajine záujem a výroba Trabanta bola ukončená 30. apríla 1991.
Legenda stále prežíva
Trabant je jednoducho ikona, ktorá len tak ľahko nezmizne. Len v samotnom Nemecku je evidovaných vyše 34-tisíc Trabantov. Auto je obľúbeným zberateľským kúskom a pravidelne sa organizujú zrazy trabantistov. Majitelia svoje Trabanty veľmi často modifikujú a na súčasných cestách môžeme vidieť aj takéto majstrovské diela. Trabant je večne živý!
Zdroj: profimedia.sk
