Práca nás často formuje viac, než si uvedomujeme. Niektoré zvyky, ktoré si počas nej osvojíme, nám síce pomáhajú zvládať každodenné úlohy, no časom prerastú do celkom zvláštnych rituálov. Možno si to ani neuvedomuješ, ale aj ty máš nejaký podivný pracovný zvyk, ktorého sa nevieš zbaviť. A títo ľudia tiež. Podelili sa o ne pod týmto krátkym videom na YouTube.
1. Môj frajer je terapeut a často sa ma pýta: „Ako ti môžem byť v tejto chvíli nápomocný?“ Väčšinou sa neubránim smiechu a poviem mu, že jeho prítomnosť je úplne postačujúca.
2. Už párkrát som sa pristihla, ako kričím „idem!“, keď v potravinách zabáčam do vedľajšieho regálu. Pracujem ako čašníčka v reštaurácií, ktorá je nonstop hektická, a takto si s kolegami dávame na známosť, že vychádzame spoza rohu – aby sme do seba nenarazili. Bezpečnosť je prvoradá, no nie?
3. Kedysi som pracovala v kasíne. Už sú to roky, no dodnes občas ukazujem prázdne dlane neexistujúcej kamere kdesi v oblakoch.
4. „Ty si ale šikulka,“ povedala som raz svojej dospelej kamarátke, lebo sama od seba pred dlhou cestou autom navrhla, že sa pôjde pre istotu vycikať. Pracujem s deťmi, ak to náhodou nie je z tohto zjavné.
5. Pracujem na psychiatrii a to najhoršie, čo sa na mňa od pacientov nalepilo, je, že po novom sa rozprávam sama so sebou. U nás na oddelení je to úplne bežné, keď sa však len tak prechádzate po ulici, ľudia si myslia, že vám šibe. Okrem toho za sebou zatváram všetky dvere – naši pacienti sa totiž vždy snažia za nami prekĺznuť. Normálny človek vám dvere podrží, ak registruje, že idete za ním. Ja vám ich zabuchnem rovno pred nosom. Slušnosť sama.
6. Som trénerka psov a niekedy na človeka len tak vybafnem: „No kto je dobrý chlapec?“ Hlavne, keď dotyčný urobí niečo, o čo som ho požiadala. Minule som zase frajera za čosi pochválila slovami: „Ty si ale poslušný.“
7. „Bude to všetko alebo ti prinesiem ešte niečo?“ Pracujem ako čašníčka a keď si odo mňa kamoši doma vypýtajú niečo na pitie, zaručene im odpoviem takto.
8. S manželom obaja pracujeme ako kuchári. Doma pri varení po sebe pravidelne pokrikujeme „nôž!“, „za tebou!“ alebo „horúce!“. Nedávno sa náš 8-ročný syn začal učiť variť a oboch nás pobavilo, keď aj on ukázal prstom na sporák a zakričal: „Horúce!“ No a ako bonus viem zdvíhať veci zo zeme tak, že si ich jednou nohou posuniem na vrch druhej a tou to vyhodím do vzduchu.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
