9. Moje klasické: „Chceš si to ošúpať sám alebo ti to mám ošúpať ja?“ Po tejto fráze už nemusíte nikomu vysvetľovať, že pracujete s deťmi pod šesť rokov. Každý sa dovtípi aj sám.
10. Roky pôsobím ako anestéziológ a potajomky pozerám na žily a dýchacie cesty každému, kto okolo mňa prejde.
11. Som pediatrička a pracujem na novorodeneckom. Nie som schopná podržať niekomu malé dieťa bez toho, aby som mu skontrolovala fontanelu. Musím sa uistiť, že je normálna.
12. Môj brat momentálne študuje medicínu. Na rodinnej oslave nám jeho priateľka hovorila príhodu o tom, ako jej raz v noci zo spánku začal kontrolovať zápästia a hľadať náramok s údajmi o pacientovi. Keď sa ho rozospatá spýtala, čo to, preboha, robí, otrávene poznamenal, že „pacient nespolupracuje“.
13. Som logopedička a neušlo mi, že občas aj v bežnom živote človeka pochválim, ak niečo vyslovil naozaj pekne.
14. Som spisovateľ a nedávno sme s kamarátmi riešili, ako nikto nehovorí o tom, že spisovatelia sú čistí blázni. Nonstop sa rozprávame sami so sebou. Potrebujeme si scény vizualizovať, ponoriť sa do replík našich postáv a niekedy ich aj predniesť naživo, aby sme zistili, či nepôsobia príliš strojene. Niekedy sa natoľko ponoríme do sveta, ktorý sme si sami vytvorili, že ho začneme považovať za reálny.
15. Som matematik. Neexistuje, aby v mojej blízkosti niekto spomenul matematiku, a ja som ostal ticho. Jednoducho nie. Raz som bol na párty, odišiel som do kuchyne pre niečo pod zub a z obývačky som začul, ako sa dvaja relatívne cudzí ľudia rozprávajú o tom, že ich decká potrebujú doučko, lebo im nejde matematika. Automaticky som z plných pľúc zakričal: „Algebra alebo geometria?“ Kiežby som žartoval…
16. Desať rokov som pracovala ako detská opatrovateľka. Už dlho to nerobím, no stále sa občas kývam zo strany na stranu, akoby som na rukách uspávala dieťa. Niektorých zvykov sa proste nezbavíš.
