Potenciál zberu kuchynského bioodpadu je násobne vyšší, ako sa vyzbiera. Odhaduje sa na 350.000 ton ročne, čo predstavuje 62 kilogramov na obyvateľa. Za rok 2021 sa však vyzbieralo 25.500 ton z 892 obcí na Slovensku. Upozornil na to Inštitút environmentálnej politiky na sociálnej sieti.
„Príčinou nízkeho triedenia v predchádzajúcom roku môže byť zavedenie povinnosti až od leta 2021,“ uviedol IEP. Zároveň viaceré mestá a obce nezaviedli zber celoplošne, čo môže podľa inštitútu skresľovať výsledky. „Príkladom sú Bratislava a Košice, ktoré si uplatňovali výnimku vďaka energetickému zhodnocovaniu nevytriedeného komunálneho odpadu,“ doplnil.
Priblížil, že úroveň triedenia tiež závisí od typu a vhodnosti zvolenej infraštruktúry. Avšak 440 obcí, v ktorých žije takmer pol milióna obyvateľov, podľa neho žiadnu neposkytuje. „V bytových domoch prevažuje oddelený zber kuchynského bioodpadu prostredníctvom zberných nádob. Naopak, v rodinných domoch sú občanom poskytované najmä domáce kompostéry,“ spresnil. Podotkli, že kuchynský bioodpad, ktorý obyvatelia zhodnotia v domácich kompostéroch, sa v evidencii neuvádza.
Obce, ktoré mali podľa nich komfortnejší zber pomocou košíkov, prípadne vreciek do každej domácnosti, s nízkou donáškovou vzdialenosťou dosahovali v priemere lepšie výsledky. „Ako nevýhody tohto zberu obce najčastejšie uvádzajú vysoké náklady a sťažnosti zo strany občanov týkajúce sa zápachu alebo pretekania odpadu v perforovaných nádobách,“ doplnili. V dôsledku zníženia množstva nevytriedeného odpadu zavedením triedeného zberu kuchynského bioodpadu sa podľa inštitútu väčšine obcí znížili náklady na skládkovanie, čo považujú za výhodu.
Inštitút ozrejmil, že od polovice roku 2021 sú obce na Slovensku povinné poskytnúť infraštruktúru pre triedený zber kuchynského bioodpadu, či už v podobe zberných nádob alebo kompostérov. „Cieľom tohto opatrenia je zvýšiť mieru triedenia, ako aj recyklácie,“ doplnil.
