Ľudia sú emocionálne bytosti, to je proste fakt. Niektorí viac, iní menej, ale emócie patria k nášmu životu. Smútok, šťastie, ale aj agresivita či hnev majú v našich životoch svoje miesto a účel. Samozrejme, je dobré vedieť s emóciami pracovať a nepotláčať ich. To totiž môže narobiť viac škody než úžitku.
Evolučné návyky
Ľudia na emócie nazerajú pomerne rôzne. Zatiaľ čo v prípade smútku či radosti nepochybujú o tom, že sú pre nás potrebné a prospešné, v prípade hnevu či agresivity ich vnímajú negatívne. Skrátka a dobre, existuje predstava, že slušný človek by nemal mať časté výbuchy hnevu a nemal by sa správať agresívne. To je celkom iste pravda, ale faktom ostáva, že aj tieto emócie sú pre nás veľmi dôležité.
Môžeme za to poďakovať ľudskej evolúcii. Tá sa riadila možno krutými, ale jednoduchými pravidlami: prežije ten silnejší. A práve hnev či agresivita našim predkom v tomto prežití pomáhali. Podľa vedcov je napríklad taký hnev mimoriadne podstatnou emóciou. A rozhodne nemusí viesť len k deštruktívnym výsledkom.
Tvrdia, že jeho účelom je upevnenie pozície počas vyjednávania, prípadne pomáha zmeniť postoj protistrany. Človek vystavený nášmu hnevu má tendenciu nám vyhovieť a tým aj zlepšiť našu situáciu.
Je ale pravdou, že ak by sme sa hnevom nechali ovládať, tak by sme sa veľmi rýchlo navzájom pozabíjali. Správny ale nie je ani druhý extrém: potláčanie hnevu. Pravdaže neplatí, že ak chceme hnev ventilovať, musíme tak urobiť agresívnym správaním voči iným ľuďom. Pomerne dobre ho zo seba môžeme dostať aj produktívne. Napríklad cvičením či kreatívnou činnosťou.
Hlavne žiadne slzy!
Ďalšou emóciou, ktorú ľudia zvyknú potláčať, je smútok či zármutok. Ak nám napríklad zomrie niekto blízky, je prirodzené a zdravé, že sa cítime smutne. Nie je vôbec správne, ak sa tieto pocity snažíme potlačiť. Podobne je to aj v iných situáciách, ktoré v nás vyvolajú rozrušenie či dokonca plač.
Vedci upozorňujú, že už od detstva sme tlačení do toho, aby sme slzy či smútok skrývali. Plač sa všeobecne stále považuje za znak slabosti a zlyhania. Obzvlášť v prípade mužov sa akcentuje, aby neplakali a neboli považovaní za „mäkkýšov“.
Je to dané naším spoločenským a kultúrnym prostredím, ktoré nás formuje a ktoré takéto prejavy nevidí rado. Problém ale je, že ak tieto emócie potláčame, môže vzniknúť celý rad závažných problémov.
Negatívny vplyv na zdravie
Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ človek nemôže (alebo nechce) ventilovať nepríjemné pocity, nájde si iný spôsob, ako sa s nimi vyrovnať. To môže viesť k zvýšenej konzumácii alkoholu, fajčeniu cigariet či nadmernému prejedaniu. Nehovoriac už o tom, že trpí aj psychika. Ľudia tak majú tendenciu k depresii, úzkostiam či rôznym iným psychickým ťažkostiam.
Podľa výskumov vedcov z Harvardovej univerzity potláčané emócie navyše zvyšujú riziko predčasnej smrti až o 30 percent. Dokonca zistili, že vedú k zvýšenému riziku rakoviny. Nespracované emócie ale ovplyvňujú aj krvný tlak, pamäť či sebavedomie. A je v nich ukrytý určitý paradox: ak človek potláča hnev, môže to práve vyústiť v ešte silnejšie výbuchy agresivity, ktoré by možno nenastali, ak by svoje emócie dokázal spracovať.
Spracovanie emócií ako kľúč k vyrovnanosti
Ako teda s emóciami pracovať? Existuje na to hneď niekoľko metód. Pokiaľ nami zmieta hnev či smútok, mali by sme túto emóciu prijať a zároveň sa spýtať: Prečo to tak je? Čo je príčinou? Tým identifikujeme dôvody, čo nám môže pomôcť v lepšom pochopení toho, prečo sa cítime tak, ako sa cítime. Môžeme si tým uvedomiť určité veci, vďaka ktorým sa v budúcnosti podobnej situácii vyhneme.
Pokiaľ v nás tieto pocity vyvoláva nejaký človek či situácia, je dobré sa im postaviť. Oplatí sa tiež vyskúšať aplikovať určitý odstup. Skrátka, nebrať si veci osobne a snažiť sa nazrieť na celý problém z nadhľadu. To by nám mohlo pomôcť získať novú perspektívu.
V neposlednom rade platí aj to, že by sme mali mať dostatok času na oddych. Pokiaľ v sebe človek dusí emócie a kompenzuje to rýchlou pracovnou aktivitou, to je dokonale toxická kombinácia. Je dôležité pravidelne oddychovať, ale venovať sa aj nejakej fyzickej aktivite. Odporúča sa najmä beh či džoging.
