Umelá inteligencia sa stala bežnou súčasťou našich dní, no odborníci, ako pri všetkom vo veľkom množstve, varujú pred takzvaným „kognitívnym odbremenením“. Delegovanie mentálneho úsilia na algoritmy totiž oslabuje našu samostatnosť a vytrvalosť, informuje web Plní elánu.
Rozsiahla štúdia vedcov z MIT, Oxfordu, UCLA a Carnegie Mellon University ukázala, že ľudia riešiaci matematické úlohy s pomocou AI zažili po jej náhlom odobratí šokujúci prepad. V porovnaní s tými, ktorí pracovali samostatne, robili fatálne chyby a vzdávali úlohy dvakrát častejšie. Výskum tak preukázal, že na merateľné oslabenie logického uvažovania stačí len 10 až 15 minút asistencie zo strany AI.
Umelá inteligencia a oslabenie myslenia
Hoci moderné technológie dokážu urýchliť spracovanie informácií a rozvíjať schopnosť multitaskingu, v momente straty prístupu k nim prichádza tvrdý kognitívny pád. V druhej fáze experimentu, do ktorej sa zapojilo ďalších 600 ľudí, zaznamenali vedci u používateľov umelej inteligencie po jej odpojení v priemere o 20 bodov nižšie skóre.
Autori štúdie preto upozorňujú na vážne riziká pre celoživotné vzdelávanie. Ak totiž aj krátkodobá interakcia s AI okamžite znižuje ľudskú vytrvalosť, jej dlhodobé a každodenné používanie by mohlo mať na ľudské myslenie hlboké a len veľmi ťažko zvrátiteľné následky.
Zásadným zistením celého výskumu však bolo, že celkový dopad na mozog priamo závisí od štýlu, akým s technológiou komunikujeme. Až 61 percent účastníkov štúdie využívalo AI pasívne – len na slepé generovanie priamych odpovedí, čo viedlo k najhorším kognitívnym výsledkom a apatii pri samostatnom riešení.
Naopak, približne 27 percent ľudí s četbotom kriticky diskutovalo a overovalo si fakty. Približne 12 percent opýtaných technológiu odmietlo úplne. Ukázalo sa, že skupina, ktorá s AI pracovala analyticky a využívala ju ako partnera na dialóg, dosiahla v konečnom dôsledku lepšie výsledky ako ľudia, ktorí riešili úlohy tradičným spôsobom bez akejkoľvek technickej podpory.
Ľudstvo a jeho nástroje
Ľudské myslenie bolo odjakživa formované nástrojmi, ktoré sme si vytvorili – od obyčajných kalkulačiek, cez internetové vyhľadávače až po GPS navigácie. Súčasné generatívne systémy však predstavujú úplne nový typ kognitívnej opory. Na rozdiel od starších technológií dokáže dnešná AI bleskovo odpovedať na akúkoľvek komplexnú otázku, takmer nikdy neodmieta kooperáciu a ponúka okamžité, hotové riešenia na striebornom podnose. Práve táto nepretržitá dostupnosť bez námahy vytvára nebezpečný návyk na rýchle, no mimoriadne povrchné spracovanie informácií.
Tento mentálny posun prebieha na pozadí širšej globálnej debaty o budúcnosti spoločnosti. Kým optimisti prirovnávajú nástup AI k priemyselnej revolúcii, skeptici varujú pred stratou zamestnania a chybovosťou systémov. Kognitívne výskumy však naznačujú, že najväčšou hrozbou je postupná degradácia mentálnych funkcií a schopnosti sústredenia.
Náš mozog je neuroplastický a prispôsobuje sa novým digitálnym návykom. Keďže AI z našich životov nezmizne, odborníci zdôrazňujú potrebu chrániť si mentálnu nezávislosť a nezabúdať na pilierové potreby mozgu. Medzi tie sa radí napríklad kvalitný spánok, pohyb či reálny sociálny kontakt. Budúcnosť ľudstva tak bude závisieť od toho, či si pod vplyvom šikovných strojov dokážeme ustrážiť kritický odstup.
