6. Spolužiačka, čo na strednej sedela predo mnou, bola obézna. Raz sa na mňa otočila a povedala mi niečo škaredé, čo si už ani nepamätám. Nezaváhal som. Na A4-ku som veľkými písmenami napísal „kysnutá knedľa“ a nalepil jej to na chrbát. Vtedy mi to prišlo strašne vtipné, ale keď som videl, ako sa jej na chodbe všetci smejú, zrazu mi to prišlo ľúto.
7. Môj otec neskákal radosťou, keď som po škole začala pracovať na voľnej nohe. Tvrdil, že keby som tú istú prácu robila niekde v kancelárii, zarobila by som trikrát viac. Raz som kvôli tomu naňho vybehla: „Čo teba do môjho platu? Radšej sa pozri na ten svoj!“ Je pravda, že otec nikdy nezarábal kráľovsky, ale z tohto platu ma ako slobodný otec vychoval a nikdy mi nič nechýbalo. Taký komentár som si ozaj mohla odpustiť.
8. Keď som bola v piatom ročníku na základnej škole, vedenie sa rozhodlo usporiadať talentovú šou. Moja spolužiačka sa jej veľmi chcela zúčastniť, no ja som jej bez rozmyslu povedala: „Keď chceš ísť do súťaže, nemôžeš byť takáto trasľavá. Musíš trošku schudnúť.“ S danou spolužiačkou sme kamarátky dodnes a dodnes má komplexy zo svojej váhy. Kiežby som v ten deň radšej držala ústa.
9. V siedmej triede som hral v školskej kapele. Jedného dňa som sa rozhodol, že bude brutálne vtipné, keď schovám svojmu spolužiakovi trúbku. V mojej hlave to bolo prosté – spýta sa ma, kam sa podela jeho trúbka, ja sa zasmejem, ukážem mu ju a bude po všetkom. Lenže on v ten deň meškal a kým dorazil, my ostatní sme už dávno hrali.
Keďže nevedel nájsť svoju trúbku, predpokladal, že mu ju niekto ukradol. Učiteľ okamžite zastavil celý koncert, posadil si nás v tichosti do kruhu a čakal, či sa niekto prizná. Po desiatich minútach vyhlásil, že keďže sa vinník nenašiel, ruší náš plánovaný koncoročný výlet do zábavného parku. Niektorí spolužiaci začali plakať, iní začali skandovať, nech sa zlodej prizná.
Vtedy som to nevydržal a postavil sa. „Ja som to urobil!“ zakričal som. A učiteľ odpovedal: „Je milé, že sa snažíš vziať vinu na seba, ale nič také robiť nemusíš.“ Po hodine mi niekoľko spolužiakov poďakovalo, že som sa snažil zachrániť ich výlet. Chalana, ktorého z toho celého nakoniec obvinili, vylúčili z kapely aj z koncoročného výletu, zatiaľ čo ja som bol za hrdinu.
10. Kamarát ma so slzami v očiach prosil, aby som strávil noc uňho. V ten deň jeho malý braček podľahol rakovine. Bolo to v cudzom meste, takže som mal na výber len dve možnosti – prespať uňho alebo ísť do hotela. Vybral som si hotel, lebo som si tam chcel zavolať nejakú babu.
11. Nalákal som kamoša na dvojité rande s dvojicou pekných báb, aj keď som vedel, že jedna z nich je na ženy. Tá druhá sa mi páčila. Prepáč, kámo.
