Predstavy o tradičnom kariérnom postupe sa v poslednom období výrazne menia. Mladší zamestnanci totiž čoraz viac odmietajú obetovať zdravie kvôli rýchlemu kariérnemu rastu. Tento pragmatický trend potvrdzujú aj rozsiahle medzinárodné zistenia.
Renomovaná spoločnosť Deloitte zverejnila výsledky svojho pätnásteho prieskumu medzi mladými ľuďmi. Rozsiahly prieskum analyzoval odpovede viac ako 22 500 respondentov zo 44 krajín sveta. Do projektu sa zapojili dospelí zástupcovia rôznych odvetví.
Prieskum priniesol odpovede na otázky, aké problémy mladých pracujúcich najviac trápia či čo považujú za svoje priority v osobnom živote. Zdá sa, že mladšie generácie ako mileniáli a Gen Z necítia túžbu bezhlavo sa naháňať za kariérou, pričom na prvé miesto stavajú predovšetkým seba samých.
Pomalší kariérny rast
Životné náklady zostávajú už piaty rok po sebe najväčšou obavou mladých. Viac ako polovica opýtaných preto odkladá zásadné míľniky, akými sú založenie rodiny či vlastné podnikanie. Rovnako postupujú aj pri ďalšom vzdelávaní kvôli nepriaznivej ekonomickej situácii.
Dostupnosť bývania výrazne zasahuje do rozhodovania o budúcom povolaní. Až 69 % zástupcov generácie Z potvrdilo, že ceny bytov priamo ovplyvňujú ich voľbu práce. Podobne vníma túto náročnú situáciu 64 % mileniálov, ktorí hľadajú cenovo dostupné lokality.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneNapriek citeľnému tlaku na peňaženky pretrváva medzi pracujúcimi pozoruhodný optimizmus. Približne 53 % najmladších respondentov totiž verí v zlepšenie svojej finančnej situácie v priebehu roka. Pozitívny vývoj očakáva aj 45 % mileniálov, čo dokazuje ich vysokú odolnosť.
Tradičné naháňanie povýšení nahrádza túžba po stabilite a postupnom rozvoji. Iba 25 % mladších a 21 % starších pracovníkov uprednostňuje rýchly kariérny postup. Naopak, väčšina respondentov preferuje postupné napredovanie alebo pokojné získavanie skúseností na vedľajších pozíciách.
Generácia Z a mileniáli odmietajú vyhorenie na pracovisku
Túžba po vedúcich funkciách naráža na strach z nadmerného zaťaženia. Iba 6 % mladých ľudí považuje dosiahnutie vedenia za svoj primárny kariérny cieľ. Dôvodom je predovšetkým hrozba vyhorenia, ktorú označila polovica všetkých opýtaných za kľúčovú prekážku.
Vedúce pozície sa totiž v očiach mladých spájajú s obrovským rizikom. Až polovica pracovníkov vníma nadmernú zodpovednosť ako zásadnú nevýhodu vyššieho manažmentu. Navyše viac ako 40 % zamestnancov vyjadruje obavy o udržanie rovnováhy medzi prácou a súkromím.
Zaujímavý kontrast však nastáva pri pohľade do vzdialenejšej budúcnosti. Až 76 % príslušníkov generácie Z a dve tretiny mileniálov plánujú získať seniorské vedenie neskôr. Najprv však chcú získať dostatok skúseností bez zbytočného tlaku na rýchly postup.
To však neznamená, že by úplne rezignovali na profesijný rast. Generácia Z a mileniáli prejavujú dlhodobý záujem o manažérske roly, no chcú ich vykonávať vtedy, keď na ne budú pripravení.
Závery prieskumu potvrdzuje aj priame vedenie poradenskej spoločnosti. Predstaviteľka spoločnosti Elizabeth Faber vysvetľuje, že mladí pristupujú k vedeniu mimoriadne uvážlivo. Firmy sa podľa nej musia prispôsobiť novým požiadavkám, ak chcú uspieť.
Umelá inteligencia urýchľuje kariéru, prináša však únavu
Prieskum ukázal aj to, že nástup moderných technológií dramaticky pretvára každodennú realitu v kanceláriách. Až 74 % opýtaných dnes bežne používa umelú inteligenciu pri plnení svojich pracovných povinností. V porovnaní s minulým rokom ide o masívny nárast naprieč odvetviami.
Digitálni asistenti už neslúžia iba na jednoduché zrýchlenie rutinných úloh. Generácia Z a mileniáli využívajú tieto systémy ako osobných kariérnych poradcov a mentorov. Navyše viac ako 65 % zamestnancov pomocou nich zvláda každodenné pracovné napätie.
Mladí pracovníci však často čelia výraznému rozporu medzi očakávaniami a realitou. Takmer tri štvrtiny z nich zapájajú AI do svojho vzdelávania a hľadania spätnej väzby. Tento technologický posun im pomáha prekonať počiatočnú neistotu na nových pracovných pozíciách.
Pripravenosť samotných firiem však zaostáva za očakávaniami zamestnancov. Približne tretina pracovníkov tvrdí, že ich organizácia nezvláda tempo technologických zmien a rovnako tretina opýtaných vníma dostupné firemné nástroje ako úplne nedostatočné pre kvalitný výkon.
Rýchla digitalizácia si zároveň vyberá svoju daň na psychike. Viac ako polovica opýtaných zažíva digitálnu únavu z neustáleho množstva upozornení a prepínania aplikácií. Neintegrované firemné systémy tento problém podľa respondentov ešte viac prehlbujú.
Odchod skúsených lídrov a nástup novej éry
Pracovný trh sa v týchto rokoch pripravuje na rozsiahlu výmenu generácií. Početná staršia generácia odchádza do dôchodku, čo prináša riziko straty kľúčových odborných znalostí. Iba 54 % mladých verí v zachovanie tímového výkonu po odchode hlavného experta.
Zdieľanie dôležitých informácií vo firmách naráža na viaceré prekážky. Zamestnanci uvádzajú nedostatok času a chýbajúce stimuly pre odovzdávanie skúseností mladším kolegom. Rovnako situáciu komplikuje vysoká fluktuácia ľudí a obavy zo zverejňovania dôverných firemných postupov.
Technologická transformácia zasahuje aj samotné vytváranie nových pracovných miest. Takmer štvrtina zamestnávateľov vytvára juniorské pozície priamo prispôsobené moderným technológiám. Vďaka tomu môžu nováčikovia získavať prax podstatne rýchlejšie a venovať sa hodnotnejším projektom.
Určitá časť mladých však vyjadruje pochopiteľné obavy z automatizácie. Približne pätina opýtaných zaznamenala obmedzovanie vstupných pozícií vo svojich firmách. Zamestnanci sa preto usilujú neustále rozvíjať svoje zručnosti a flexibilitu.
Spôsob, akým generácia Z a mileniáli nanovo definujú úspech, vytvorí normy pre nasledujúcu generáciu Alfa. Tá začne vstupovať na trh práce už koncom tohto desaťročia. Preto firmy musia pružne reagovať na meniace sa požiadavky svojich ľudí.
Skúsenosti z posledných rokov jasne dokazujú, že slepá poslušnosť práci definitívne skončila. Generácia Z a mileniáli uprednostňujú mentálnu pohodu pred prestížnym titulom.
