4. Odsúva sa, schováva sa alebo sa krčí
Ak pes odchádza od človeka, nejde vždy o nezáujem. Často ide o veľmi jasnú prosbu o odstup. Platí to aj pri návštevách. Aj pri deťoch. Aj pri snahe „socializovať za každú cenu“. Kontakt nemá byť vynútený. Pes nie je plyšák, má svoje hranice.
5. Dvíha labku alebo presúva váhu dozadu
Niektoré psy v napätí jemne nadvihnú prednú labku. Iné sa akoby stiahnu dozadu a prenesú váhu od zdroja nepohody. Ide o veľmi tiché, no výpovedné signály. Pes sa tým nepripravuje na hru. Skôr zvažuje, čo urobiť – či zostať, odísť či vydržať. Tieto malé pohyby často vidno tesne predtým, než sa situácia vyhrotí.
6. Ukazuje bielka očí alebo sa díva bokom
Takzvané „veľrybie oko“ vyzerá tak, že psovi vidno bielko oka. Často sa to stane vo chvíli, keď odvracia hlavu, no očami stále sleduje, čo sa deje. Tento výraz býva spojený s neistotou a napätím. Často ho vidno, keď niekto siaha psovi na misku, berie mu hračku, príliš ho objíma alebo ho tlačí do kontaktu, ktorý mu nie je príjemný. Je to veľmi cenný moment, pretože ukazuje, že pes už necíti pohodu.
10. Trasie sa, škriabe sa alebo sa tvári, že „nič“
Niektoré psy v strese začnú robiť zdanlivo nesúvisiace veci. Otrasú sa, akoby boli mokré. Začnú sa škriabať. Zrazu čuchajú zem. Otočia sa k tráve. Robia čokoľvek, len aby sa vyhli priamemu tlaku. Tieto prejavy sa volajú presmerovanie alebo upokojujúce správanie. Pes nimi reguluje vlastné emócie. Človek si často myslí, že sa nič nedeje, no deje. Pes sa len snaží zvládnuť situáciu bez konfliktu.
Keď si človek všimne tiché varovania psa, mal by najmä spomaliť. Ustúpiť. Znížiť tlak. Nedotýkať sa ho nasilu. Nenútiť ho do kontaktu. Dať mu priestor, aby si vydýchol. Ak sa podobné signály opakujú často, oplatí sa sledovať súvislosti. Cieľom nie je psa „zlomiť“. Cieľom je pochopiť ho.
