Stojíš v kolóne, trénuješ dychové cvičenia a aktívne sa snažíš ignorovať fakt, že ťa práve predbehol cyklista. Dopravný servis v rádiu ťa oboznámil so skutočnosťou, že tu skysneš ešte minimálne hodinu, a ty reálne nevieš, či sa smiať, alebo plakať. Vtedy ti však padne zrak na zadný nárazník auta pred tebou a po prečítaní jeho ŠPZ-ky sa neubrániš smiechu. Vyslovene si to totiž pýta.
Mnohí Slováci totiž nevnímajú ŠPZ len ako povinnú súčasť auta. Berú ju ako priestor na kreativitu, sebavyjadrenie a ukážku ich zdravého zmyslu pre humor. Vlastná značka môže ostatným prezradiť, kto sedí za volantom, alebo im aspoň zlepšiť čakanie v nekonečnej zápche.
Výber najvtipnejších kúskov v našej galérii sme čerpali z facebookovej skupiny Nové EČV/ŠPZ II-čkári OO-čkári WW-čkári, ktorej členovia pozorne sledujú, čo všetko sa objavuje na slovenských cestách.
Za vlastný automobilový podpis si poriadne priplatíš
Hoci väčšina ľudí stále používa označenie ŠPZ, úrady pracujú s pojmom tabuľka s evidenčným číslom, skrátene TEČ. Ak vodič nechce náhodne pridelenú kombináciu, môže požiadať o voliteľné evidenčné číslo. Fantázia však niečo stojí.
Podľa aktuálneho sadzobníka Ministerstva vnútra SR stojí jedna voliteľná tabuľka pri osobnom vybavení 250 eur. Osobné alebo nákladné auto potrebuje dve, takže majiteľ zaplatí spolu 500 eur. Pri elektronickej žiadosti vyjde jedna tabuľka na 200 eur a dvojica na 400 eur. Motocyklista potrebuje iba jeden kus. Zaplatí preto 250 eur osobne alebo 200 eur elektronicky.
Vtip na značke tak môže stáť viac než kompletný servis staršieho auta. Ak však niekto túži jazdiť s vlastným menom, prezývkou alebo hláškou, zrejme to považuje za dobre investované peniaze. Samozrejme, požadovaná kombinácia musí zostať voľná a spĺňať zákonné pravidlá.
Ani drahá ŠPZ nemôže obsahovať úplne čokoľvek
Zaplatíš stovky eur, napriek tomu môže polícia tvoju žiadosť zamietnuť. Zákon nepovoľuje hanlivé, zosmiešňujúce, pohoršujúce ani urážajúce výrazy. Zákaz platí aj vtedy, keď ich kombinácia iba pripomína, evokuje alebo sa za ne dá ľahko zameniť. Úrad pritom nesleduje iba slovenčinu. Problém môže predstavovať aj výraz v cudzom jazyku, takže zahraničnou nadávkou systém neoklameš. V susednom Poľsku to ale zrejme majú trošku inak…
Na značke sa nesmie objaviť ani názov či skratka štátneho orgánu, politickej strany alebo politického hnutia. Stopku dostanú tiež odkazy propagujúce hnutia, ktoré potláčajú práva a slobody alebo šíria rasovú, národnostnú, triednu či náboženskú neznášanlivosť. Voliteľné evidenčné číslo zároveň nesmie začínať kombináciami CD, CC, CH, EE, SS a ZZ. Tieto série zákon vyhradzuje na iné účely.
Ďalšie vtipné ŠPZ-ky, ktoré Slováci stretli na našich cestách, nájdeš v našej galérii:
Ilustračná fotografia | Autor: Nové EČV/ŠPZ II-čkári OO-čkári WW-čkári | Facebook
Od kočov v Paríži až po slovenské EČV
História poznávacích značiek sa nezačala s prvými autami. Jej korene siahajú do čias kráľa Ľudovíta XVI., keď mali parížske koče niesť tabuľku s menom a adresou majiteľa. Cieľom bolo jednoduchšie hľadanie vinníka po nehode. Prvý celoštátny systém poznávacích značiek neskôr zaviedlo Španielsko. Značka PM-1 pochádzala z roku 1900. Výrobcovia spočiatku používali aj porcelán, ktorý pôsobil elegantne, no cestnú premávku zvládal podstatne horšie než dnešný kov.
Aj slovenské značky prešli viacerými zmenami. Označenie ŠPZ sa u nás oficiálne používalo iba do 1. apríla 1997, no v bežnej reči prežilo dodnes. Nahradili ho evidenčné čísla vozidiel. Starší systém navyše prezrádzal okres registrácie prostredníctvom prvých dvoch písmen. Dnešné značky už miesto registrácie vozidla týmto spôsobom neodhaľujú.
Ak ťa zaujíma, odkiaľ sa poznávacie značky vzali, ako sa vyrábali a aké zvláštnosti používajú iné krajiny, viac sa dočítaš v našom článku.
