Prvý deň v práci vyzerá v predstavách oveľa krajšie než v realite. Človek si hovorí, že príde pripravený, usmiaty, sebavedomý a konečne vstúpi do dospelého života ako človek, ktorý má všetko pod kontrolou. Realita na Slovensku však často pripomína skôr zmes nervozity, kávy vypitej na prázdny žalúdok a snahy tváriť sa, že presne vieš, kam ideš, aj keď v skutočnosti netušíš ani to, kde sú toalety.
Prvý deň v slovenskej práci totiž nie je len o novom stole, kolegoch a podpise papierov. Je to malý kultúrny šok. Zrazu sa ocitneš v prostredí, kde každý pôsobí, akoby tam bol odjakživa, len ty sa cítiš ako človek, ktorý sa omylom priplietol do cudzieho filmu.
Začína sa to už ráno
Prvý deň sa nezačína príchodom do práce. Začína sa doma. Budík zvoní skôr než zvyčajne, hoci človek aj tak nespal poriadne. Oblečenie, ktoré si večer pripravil s pocitom profesionála, zrazu ráno nepôsobí ani dosť formálne, ani dosť pohodlne. V hlave sa rozbieha séria otázok. Čo ak prídem priskoro. Čo ak neskoro. Čo ak tam budem stáť pred budovou a nikto si ma nevšimne. Čo ak sa ma niekto hneď niečo opýta.
Privítanie, ktoré býva milé aj mierne zvláštne
Na Slovensku prvý deň často stojí na jednej konkrétnej osobe. Niekto ťa prevezme, ukáže ti stôl, povie, kde je kuchynka a ako funguje kávovar. Na chvíľu sa z nej stane tvoja jediná istota v priestore plnom cudzích tvárí. Potom prichádza klasické kolečko zoznamovania. Toto je nová kolegyňa. Toto je nový kolega. Ten robí účtovníctvo, tamten sklad, táto marketing, ten vedúci. Mená zmiznú z hlavy presne v sekunde, keď ich počuješ. O desať minút už nevieš, kto je Peter a kto Paľo, no usmievaš sa ďalej a dúfaš, že sa k týmto informáciám mozog časom vráti.
Papierovačky, heslá a prvé malé poníženia
Prvý deň v práci býva zvláštnou kombinácia dôležitých vecí a úplných drobností, ktoré človeka aj tak dokážu rozhodiť. Podpisujú sa papiere, vysvetľujú sa pravidlá, ukazujú sa systémy, prideľujú sa prístupy a heslá. Všetko pôsobí dôležito, no ty sa popritom snažíš tváriť, že sa cítiš úplne pokojne, hoci nevieš, či sa v tejto firme chodí na obed o pol dvanástej alebo o jednej.
A potom prídu prvé malé momenty reality. Nepodarí sa ti otvoriť dvere kartou. Nesadneš si na správne miesto v kuchynke. Nevieš, kde je cukor. Niekto povie internú skratku, ktorú všetci chápu, len ty nie. Tieto drobnosti sú síce smiešne, no presne ony tvoria atmosféru prvého dňa.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
