Práca z domu sa v posledných rokoch stala neoddeliteľnou súčasťou našej kultúry, no jej skutočný vplyv na duševnú rovnováhu zostáva predmetom búrlivých debát. Nová rozsiahla štúdia z austrálskeho inštitútu HILDA prináša jasnejšie odpovede založené na dátach od viac ako 16 000 zamestnancov. Tie sa zbierali počas dvoch desaťročí. Web Sciencealert informoval, že výskum sa zámerne vyhol pandemickým rokom, aby izoloval čistý vplyv práce z domu od stresu z globálnej krízy.
Výsledky sú fascinujúce: práca z obývačky nie je univerzálnym všeliekom, ale pre určité skupiny ľudí predstavuje zásadný zlom v kvalite života. Analýza ukázala, že najväčší rozdiel v tom, ako vnímame flexibilitu, spočíva v pohlaví. Zatiaľ čo u žien práca z domu výrazne zvyšuje pocit pohody, u mužov sa tento efekt takmer neprejavil.
Vedci sledovali trajektórie duševného zdravia v súvislosti s časom stráveným dochádzaním a miestom výkonu práce, pričom očistili dáta od vplyvov veľkých životných zmien, ako sú sťahovanie alebo narodenie dieťaťa. Ukázalo sa, že kľúčom k spokojnosti nie je len samotná „práca v pyžame“. Ide skôr o oslobodenie sa od stresových faktorov spojených s tradičným kancelárskym životom.
Mužská psychika a home office
Zaujímavým zistením je vplyv dopravy na mužskú psychiku. Pre mužov totiž samotný fakt, že pracujú z domu, neznamenal automaticky vyššie šťastie. Čo im však preukázateľne škodilo, bolo dlhé dochádzanie. Pre mužov, ktorí už predtým čelili psychickej nepohode, znamenalo predĺženie cesty do práce o 30 minút rovnaký prepad nálady ako dvojpercentné zníženie rodinného príjmu. Táto skupina využíva prácu z domu prospešná najmä preto, že odstraňuje vyčerpávajúci čas strávený v zápchach či verejnej doprave.
Pre ženy je však situácia iná a víťazom sa stáva takzvaný hybridný model. Najväčší nárast duševného zdravia zaznamenali ženy. Tie pracovali väčšinu týždňa z domu, ale jeden až dva dni trávili priamo na pracovisku. Tento režim sa ukázal ako ideálny balans medzi flexibilitou a sociálnym kontaktom. U žien s podlomeným duševným zdravím bol prínos hybridnej práce taký výrazný, že sa dal porovnať s náhlym zvýšením príjmu domácnosti o celých 15 percent.
Benefit práce z domu u žien pretrvával aj po tom, čo vedci štatisticky odfiltrovali vplyv dochádzania. Práca z domu im pravdepodobne pomáha lepšie „žonglovať“ medzi profesijnými nárokmi a rodinným životom. To znižuje celkovú hladinu stresu. Naopak u mužov môže absencia kancelárie znamenať stratu sociálnych väzieb, ktoré majú tendenciu budovať primárne na pracovisku.
Práca z domu a duševné zdravie
Kľúčovým odkazom štúdie je, že ľudia s citlivejším duševným zdravím reagujú na zmeny pracovného prostredia najintenzívnejšie. Kým odolní jedinci zvládajú dlhé dochádzanie aj fixný kancelársky režim bez väčších výkyvov, pre zamestnancov s úzkosťami môže byť flexibilita rozhodujúcim faktorom, ktorý ich udrží v pracovnom procese. Ich mentálna kapacita na zvládanie stresu je už aj tak vyťažená, preto odstránenie ranného zhonu pre nich znamená obrovskú úľavu.
Z hľadiska praktických odporúčaní by zamestnávatelia mali ponúkať flexibilné usporiadanie práce najmä tým, ktorí zápasia s psychickou pohodou. Plošné nariadenia o návrate do kancelárií môžu byť pre časť tímu devastačné. Hybridné modely, ktoré kombinujú výhody domácej sústredenosti a kancelárskej kolaborácie, sa javia ako najudržateľnejšia cesta. Firmy, ktoré sa pri diskusiách o vyťažení zaoberajú aj časom strávený cestovaním, získajú lojálnejších a zdravších zamestnancov.
Na úrovni štátu by tvorcovia politík mali investovať do infraštruktúry a verejnej dopravy, aby znížili negatívny dopad dochádzania na občanov. Hoci práca z domu nevyrieši všetky problémy moderného sveta, pre milióny ľudí predstavuje dôležitý nástroj, ako si udržať zdravú myseľ v čoraz náročnejšom pracovnom prostredí.
