Práca s ľuďmi je niekedy na slučku a slabšie povahy by sa do nej preventívne ani nemali púšťať. O skúsenostiach s takýmito nešťastnými zákazníkmi sa podelili pracovníci služieb na Reddite. A stretnutie s takýmito ľuďmi nikdy nedopadne dobre.
1. Mal som 16 a brigádoval som vo fastfoodovej reštaurácii. O šiestej večer k nám vtrhol chlapík, pristavil sa pri mojom pultíku a arogantne sa na mňa ocapil: „Nemal by si byť náhodou v škole, mladý muž?!“
Pozrel som sa na hodinky, odvetil som, že je šesť hodín večer, a on sa na chvíľu odmlčal. O pár sekúnd padla rovnaká otázka, ja som nadelil rovnakú odpoveď a chlapíka to tak vytočilo, že na mňa zavrešťal „nas*r si“ a odišiel preč.
2. Keď som si ako pubertiak privyrábal v obchode, jeden zákazník na mňa nakričal, lebo som mu nechcel započítať utorkovú zľavu. Bol víkend.
3. Pracovala som v call centre a jedného dňa k nám zavolal veľmi nahnevaný muž, ktorý nechápal, prečo mu ešte stále chodia účty za pevnú linku. Do telefónu sa mi sťažoval: „Vytrhol som ten krám zo steny už pred pol rokom a vy si stále nedáte pokoja!“
4. V jeden pekný podvečer k nám do obchodu so zvieracími potrebami zavítala staršia pani. Údajne si cez internet objednala psíka, doraziť mal o pár dní. Nikdy predtým nemala domáce zvieratko, takže sa ma pýtala veľa stupídnych otázok, no tá, ktorá ma absolútne dostala, bola: „Potrebujú piť šteniatka vodu?“
5. Predajňa s telefónmi, chlapík sa na mňa mračí a dožaduje sa vedieť, prečo mu nefunguje telefón. Chcel som ho vidieť. Hodil predo mňa novší model, kompletne zdevastovaný a popálený. Chcel som vedieť, prečo tak, preboha, vyzerá. Odpovedal mi: „Vyhodilo mi akýsi error, vraj je telefón príliš studený. Tak som ho hodil na gril.“
Na gril. Ten chlap ho hodil na gril, pretože upiecť svoj telefón mu prišlo ako racionálne riešenie tohto problému, nehovoriac o tom, že o errore, ktorý by hlásal, že je telefón studený, som v živote nepočul. S mojou odpoveďou a zamietnutou žiadosťou o reklamáciu nebol vôbec spokojný.
6. Som IT-čkár a dostal som správu od slečny, ktorej „obrazovka bola prázdna“. Zavolal som jej. Z rozhovoru s ňou sa mi zdalo, že sedí pri počítači prvý raz v živote, aj napriek tomu, že mala 19 rokov a podľa karty bola údajne recepčná. Čo už. Opýtal som sa jej, preventívne, či je počítač zapnutý.
„Ako to mám vedieť?“ spýtala sa prekvapene, zatiaľ čo nejaký kolega vedľa nej očividne stlačil gombík a počítač zapol. „Ah, už to funguje! A teraz to chce odo mňa prihlasovacie meno AJ heslo?! K tomu sa mám ako dopátrať?!“ Slová nevedia opísať, ako som sa počas tejto plodnej diskusie cítil.
7. K mojej pokladni prišla žena a strčila mi do ruky mozzarellu. Pýtala sa ma, čo to obsahuje a či sú v tom nejaké škodlivé éčka. Otočila som teda mozzarellu na druhú stranu a v domnienke, že sama na ingrediencie asi nevidí, som ich začala nahlas čítať. V tom mi vychmatla syr z rúk a nahnevane poznamenala, že „to som si mohla urobiť aj sama“ a odišla preč.
8. „Aké je moje heslo na facebook?“ pýta sa ma do telefónu nejaká pani. Som IT-čkár, nie veštec, tak jej hovorím, že s týmto jej asi neporadím. Odpovedala mi: „Ale mne to môžete povedať. Je to predsa môj účet!“
9. Pracoval som v Ikei, v oddelení so šatníkovými skriňami. Tie veci sú monštruózne… na výšku majú občas aj dva metre. Ľudia sa ma pravidelne pýtajú, či sa im to zmestí do auta. Po niekoľkých razoch, keď som sa snažil byť naozaj slušný a pýtal sa, aké veľké majú auto (osobné, samozrejme), som sa ich začal zo srandy pýtať, akú má auto farbu. Vždy bez zaváhania odpovedia.
10. Veľa rokov dozadu, dávno predtým, ako vynašli internet, som pracoval v malom elektre. Raz k nám volal chlapík a pýtal sa, ako ďaleko je náš obchod. Ja, v snahe stráviť, aká je to intergalakticky stupídna otázka a či si zo mňa robí srandu, som odpovedal: „Len pár blokov. Dobehnite!“ A on odpovedal: „Dobre, ďakujem. Vidíme sa.“
11. Som webový vývojár. Raz som mal zákazníčku, ktorá takmer zošalela (doslova na mňa jačala ako zmyslov zbavená), keď som jej povedal, že nemôže vybrať z textu slovo s hypertextovým odkazom a vytlačiť ho cez tlačiareň tak, aby stále fungoval.
12. „Nemali by tie jablká stáť 2,50?“ pýta sa ma nahnevane tetucha. „Ony stoja 2,50. 2,50 za kilo, pani. Vy máte dve kilá aj čosi,“ odpovedám pokojne a už vidím, ako jej trhá sánkou. „Ale ja ich chcem za 2,50! A vy ste povinná predať mi to za cenu, aká je na cenovke!“
13. Pracovala som v potravinách. Podišiel ku mne manželský pár v strednom veku, žena mala v ruke minerálku a nástojčivo mi ju pchala pod nos. „Je toto bez tuku?!“ opýtala sa. V duchu som sa pousmiala, povedala, že nielen bez tuku, ale táto konkrétna voda je aj bezkalorická a ona ju nadšene podala manželovi. Ten vytasil peňaženku a nesúhlasne, krútiac hlavou, bezkalorickú vodu zaplatil.
14. Raz mi zákazník ukrojil desať minút z prestávky, pretože mal potrebu na mňa bliakať. Nevedel som nájsť informácie o nutričných hodnotách na obale. Na obale od cigariet. Ako je možné, že človek nemôže kráčať po meste bez občianskeho preukazu, ale bez mozgu je to úplne v poriadku?!
15. Vypomáhal som v obchode s autosúčiastkami. Prišiel za mnou chlapík a opýtal sa ma: „Je rastlinný olej lepší ako klasický olej do motora? Kamarát vravel, že to mám vyskúšať.“
Chvíľu som nevedel, či si zo mňa robí srandu, no keď mlčal a čakal na odpoveď, bolo zjavné, že to myslí vážne. Povedal som mu, že by som neodporúčal rastlinný olej. Jeho reakcia bola: „Čert ber vaše odporúčanie. V ktorom regáli ho máte?!“
Zdroj: Dashigos / Reddit
