Peniaze. Hovorí sa, že sú aj omnoho dôležitejšie veci ako tieto „bezvýznamné“ zdrapy papiera, no pravdou ostáva, že žiadnou z nich nájom nezaplatíš. Či sa nám to páči alebo nie, v konečnom dôsledku sa okolo nich točí celá naša existencia… a keď nie sú, tak je zle. Veľmi zle.
Nedostatok financií vie človeka vyburcovať k všelijakým činom, o čom jasne svedčí aj nedávne vlákno na Reddite. Ľudia sa v ňom podelili o to najhoršie, k čomu ich dokopala chudoba, a ty si niektoré z ich príbehov môžeš prečítať v našom dnešnom článku. Poďme na to.
1. Na motorke sa mi pokazilo predné svetlo a servis neprichádzal do úvahy, tak som niekoľko mesiacov jazdil s baterkou v ústach. Bol som mladý, chudobný a veľmi, veľmi hlúpy.
2. Tri mesiace som nejedol nič iné, len ryžu. Mal som chuť na slané? Ryža s bujónom. Mal som chuť na sladké? Ryža s cukrom. O proteíne sa mi mohlo v tých časoch len snívať.
3. Deň pred výplatou som sa musela hodiť na jeden deň na PN-ku, lebo som nemala ani na lístok na autobus. Na raňajky, obed aj večeru som zbožne pozerala do stropu a na druhý deň ráno mi už, našťastie, pípla výplata. Toto obdobie je dávno za mnou, no dodnes mi hlava neberie, že existujú pracujúci ľudia, ktorí si nemôžu dovoliť základné potreby.
4. Chodila som na švédske stoly do neďalekých motelov. Väčšina čašníkov tam berie minimálku a je im tri-päť, kto príde a naje sa. Nekontrolujú to. Ak vyzeráš čisto a netváriš sa vyslovene podozrivo, niekoľko dní môžeš jesť zadarmo. Potom sa presunieš do iného.
5. Jeden čas som bola odkázaná na kradnutý toaletný papier. Väčšinou som ho brala z práce. Náš SBS-kár tam bol prakticky len na okrasu a nikdy nikoho nekontroloval, napriek tomu ma dodnes mátajú nočné mory, v ktorých ma zastaví a pýta sa ma, prečo mám v kabelke tri rolky toaleťáku.
6. Oblečenie som si prala v tej istej jarovej vode, v ktorej som umývala riad. Náš byt nemal práčku a návšteva práčovne by sa rovnala niekoľkodňovej hladovke. Musela som to vyriešiť inak.
7. Bol som slobodná mamička a môj syn potreboval strechu nad hlavou. Tak som sa dohodla s majiteľom bytu na „výmennom obchode“. Za tri minúty bolo po všetkom a ja som nemusela tri mesiace platiť nájom. Nie som na to hrdá, ale ako rodič človek občas skrátka nemá na výber.
8. Keď bolo najhoršie, pracoval som so zvieratami. Pamätám si, ako nám prišli nové šampóny pre psov. Šéfka spomenula, že ho psy majú rady, lebo dobre chutí. Bol som natoľko hladný, že som sa cez prestávku vykradol do skladu a v domnienke, že to aspoň na chvíľu utíši môj hlad, som si z neho odpil. Bolo to to najodpornejšie, čo som kedy ochutnal, a vôbec to nepomohlo.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
