9. Vyberal som kontajnery za neďalekou pekárňou. Od pečiva až po koláče, bolo to zabalené a stále pomerne čerstvé. Keď som to doniesol domov, mama bola šťastím bez seba. Žila počas veľkej hospodárskej krízy a nedokázala pochopiť, prečo niekto také jedlo vôbec vyhodil.
10. V peňaženke desať eur, do výplaty ostávali skoro dva týždne. Navarila som si za jeden obrovský hrniec zeleninovej polievky so strukovinami a za druhý čistých ovsených vločiek. Žila som len na tom. Vtipné, ako to dnes bohatí nazývajú „očistná vegánska diéta“.
11. Nemal som na vianočné darčeky, tak som si za posledné drobné kúpil stierací žreb. Bol som hlúpy, no na moje veľké šťastie to fungovalo. Vyhral som päť stoviek a okrem darčekov mi vyšlo ešte aj na poistku na auto. Druhý raz by som to už ale riešil inak.
12. Žil som na kečupovej „polievke“. Kradol som z rýchlych občerstvení malé kečupy a miešal ich s vodou. Bolo to jediné jedlo, ktoré som si mohol dovoliť.
13. Potiahol som manželkin snubný prsteň a dal ho do záložne, aby som mal na jej narodeninový darček. Myslela si, že ho stratila. Našťastie sa mi ho podarilo odkúpiť naspäť a podhodiť ho tak, aby ho náhodne našla. Už je to 25 rokov a stále som jej nepovedal pravdu.
14. Chodil som na ryby. Nie kvôli relaxu, ako to robia mnohí, ale preto, že môj úlovok bol jediné jedlo, ktoré som si bol schopný zaobstarať. Niekedy som chytil rybu, inokedy som išiel spať hladný. Väčšinou to bolo to druhé.
15. Prezerala som si na Googli obrázky chutného jedla, zatiaľ čo som chrúmala svoje sucháre. Na viac som nemala. Predstavovala som si, že jem jedlo na obrázku, a prekvapivo to veľakrát fakt fungovalo.
16. Na vysokej to bola čistá tragédia. Kradol som servítky zo školskej jedálne, lebo som nemal na toaleťák. Okrem toho som sa takmer s nikým nebavil. Keď s niekým udržiavaš priateľské vzťahy, šance sú, že ťa zavolajú von… a ja som nemal ani na to jedno poondiate pivo.
