Odborníci tvrdia, že sa priemerné dieťa za deň opýta takmer 300 otázok, čo je, treba povedať, obdivuhodný výron slov z takých malých úst. Časom naša zvedavosť chradne. Otázky, na ktoré sme sa kedysi pýtali, nás už dnes nezaujímajú, prípadne sa za pochodu zodpovedali samy. Niektoré však ostali.
Prečo mucha nikdy nenájde cestu k otvorenému oknu? Prečo – fakt, preboha, prečo – sú leňochody tak šialene pomalé? To sú úvahy, ktoré trápia nejedného z nás, a hádaj čo? Dnes budeš mať jedinečnú príležitosť prísť im konečne na koreň.
1. Dokážu ryby žiť aj na suchu?
Áno. Zatiaľ čo väčšina rýb prijíma kyslík z vody pomocou žiabier, existujú ryby, ktorým sa vyvinulo aj iné dýchacie ústrojenstvo. Tieto ryby možno nazvať obojživelnými a patrí medzi ne napríklad mangrove rivulus.
Ba čo viac – existujú dokonca aj lietajúce ryby. Tieto ryby, po latinsky exocoetidae, majú krídla, vďaka ktorým sa vymrštia nad vodnú hladinu a celkom slušnú vzdialenosť sa ponad ňou vznášajú.
2. Prečo sú leňochody také pomalé?
Strava leňochoda pozostáva prevažne z listov, ktoré sú chudobné na kalórie aj akékoľvek živiny. Aby z toho mála telo vyžilo, musí mať enormne pomalý metabolizmus. Práve vďaka nemu sa teda tieto tropické zvieratá hýbu ako v spomalenom filme.
3. Umierajú rastliny na vysoký vek?
Sú rastliny, ktoré už krátko po zasadení hynú. Sú však aj také, ktoré pri ideálnych podmienkach dokážu žiť navždy, a pokiaľ nedôjde k abnormálnej klimatickej zmene v ich prostredí, tak sa to aj stane. Ako príklad môže slúžiť borovica dlhoveká – tieto stromy začali rásť pred viac ako 5000 rokmi a ešte stále sú tu s nami.
4. Naozaj žuvačka ostáva v tráviacom trakte navždy?
Nie, žuvačka nezostáva v tráviacom trakte navždy. Jej bizarné zloženie z nej síce spravilo nestráviteľnú substanciu, s ktorou si žalúdok nevie rady, to však neznamená, že ju telo nevylúči ako každú inú potravinu. Zväčša sa v nás zdrží tri dni, potom prirodzenou cestou odchádza v stolici.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
