Farby v našom živote zohrávajú dôležitú úlohu. Zelená na semafore, biele pruhy na ceste či červené hasičské auto. To je iba zlomok vecí, ktoré máme v mysli už natoľko zautomatizované, že si ich farbu a význam ani neuvedomujeme. Keby sa však zmenili, určite by sme si rýchlo všimli, že niečo nie je v poriadku.
Napríklad, keby na semafore zrazu namiesto červeného panáčika svietil modrý alebo keby sa kultové žlté americké taxíky zo dňa na deň zmenili na modré. Podvedome očakávame, že pneumatiky budú čierne, lietadlá a toaletný papier zase biele. Jednotlivé veci majú svoje farby z určitých dôvodov. Niekedy je to o praktickosti, inokedy zase o zvláštnych udalostiach, ktoré sa stali v histórii.
1. Červená, žltá a zelená na semafore
Semafor pôvodne vznikol pre potreby vlakovej prepravy. V tom čase mal len dve farby: červenú, ktorá signalizovala zastavenie, a bielu, ktorá znamenala rozjazd. Neskôr sa k týmto farbám pridalo zelené svetlo, ktoré malo vyzývať na opatrnosť. Postupne sa však ukázalo, že biele svetlo je z praktického hľadiska zlou voľbou, keďže rušňovodiči si ho často mýlili s hviezdou alebo iným svetlom.
Preto ho vylúčili, a teda ostali len dve farby – červená a zelená, pričom vypadlo upozornenie na zvýšenie pozornosti a ostali iba pokyny „stoj“ a „choď“. S príchodom áut prebrala cestná premávka semafor ako zariadenie na reguláciu dopravy. Pridalo sa však žlté svetlo, ktoré malo cestujúcim signalizovať opatrnosť.
A prečo práve táto farba? Žltá má kratšiu vlnovú dĺžku ako červená, ale dlhšiu ako zelená. Rozdiel vo vlnových dĺžkach spôsobuje, že červená je viditeľnejšia z väčšej diaľky ako ostatné dve, takže už na veľké vzdialenosti dokáže vodiča upozorniť na blížiaci sa semafor.
2. Žlté taxíky
Na Slovensku tento úzus síce nepretrváva, všetci ale poznáme žlté taxíky v uliciach New Yorku vďaka množstvu amerických filmov. Farba týchto vozidiel sa stala ikonickou súčasťou svetoznámych snímok, dokonca aj jednou z položiek „must have“ zoznamu počas návštevy Ameriky. Pred desiatkami rokov však americké taxíky neboli iba žlté.
Prvé newyorské taxíky mali rôzne farby, predovšetkým červenú a zelenú. Teraz sa výber žltej farby pre taxíky zdá už ako logické riešenie, no úplne prvý žltý taxík má na svedomí Albert Rockwell. V roku 1912 dokonca pomenoval svoju taxislužbu Yellow Taxicab Co, pričom výber súvisel iba s tým, že „slniečkovú“ mala rada jeho manželka.
Rozmach žltých taxíkov prišiel v roku 1915, po tom, čo John Hertz začal v Chicagu podnikať s taxislužbou. Žltú farbu si pre svoje autá vybral kvôli tomu, že na základe výskumu najviditeľnejšej farby pre motorové vozidlá, ktorý financoval, vyšla žltá ako najvhodnejšie voľba. Postupne túto stratégiu prebrali aj ďalšie taxislužby a stala sa takou bežnou, že v New Yorku dokonca zmenili zákon o doprave tak, že taxíky mohli byť iba žlté.
3. Žltá pre školské autobusy
Vďaka americkým filmom máme v hlave zautomatizované viaceré veci, ktoré v našich končinách nenájdeme. Okrem spomenutých taxíkov sú to napríklad aj školské autobusy, o ktorých môžu žiaci na Slovensku iba snívať. V USA dokonca existuje zákonom presne stanovený špecifický typ žltej „school bus yellow“, ktorá je zmesou žltej a oranžovej farby.
Podobne ako v prípade taxíkov, aj výber farby pre školský autobus v roku 1939 odôvodnili tým, že je to najviditeľnejšia farba. Pred zákonným špecifikovaním odtieňa mali autobusy odtieň žltej podobný citrónu.
Čiernu ako farbu nápisov vybrali preto, že poskytovala najlepší kontrast s pozadím. Žlté školské autobusy majú biele strechy, no nie preto, že by pri ich natieraní chýbala farba. Je to preto, lebo biela lepšie odráža slnečné svetlo, takže sa autobus neprehrieva.
4. Prečo sú hasičské autá červené?
Aj keď dnes je už farba hasičských áut často kombináciou červenej a inej farby v závislosti od miestnej príslušnosti a predpisov, odnepamäti sa „krvavá“ spájala s touto zložkou záchranného systému. Dôvod výberu nie je úplne jasný, história ponúka viacero vysvetlení.
Prvé hasičské autá boli vraj červené preto, lebo to bola najlacnejšia farba. Hasičské zbory v minulosti tvorili predovšetkým neplatení dobrovoľníci, ktorí nemali peňazí nazvyš. Existuje však aj presne opačná teória. Podľa nej bola červená práve tou najdrahšou a najvzácnejšou farbou.
Dobrovoľní hasiči medzi sebou organizovali rôzne súťaže, a keďže v sebe nedokázali zaprieť bojovného ducha, niekomu skrsol v hlave nápad natrieť hasičské auto drahou farbou na znak bohatosti daného oddielu.
Tretia teória súvisí s tým, že hasiči chceli, aby boli ich autá viditeľné v premávke. Keďže väčšina áut bola v tom čase čierna, červená sa na ceste nestratila. Otázkou zostáva, prečo nikomu nenapadlo, že biela alebo žltá sú ešte výraznejšie…
5. Rôznofarebné hydranty
Všimol si si počas svojej cesty za pamiatkami zahraničných miest rôznofarebné hydranty? Určite ti ako prvý napadne červený. Môže to byť preto, že ho máme v podvedomí vďaka filmom z prostredia Ameriky, ale aj preto, že červená sa tam nám tak nejak automaticky spája s ohňom, hasičmi a ich technikou.
Zaujímavé však je, že hydranty môže mať rôzne farby, ktoré majú hlbší význam. Spoločným pravidlom pri výbere však zostáva to, že musia by natreté jasným odtieňom viditeľným pre chodcov. Výber farby je síce rôzny, no nie ľubovoľný.
Zvolená farba väčšinou označuje zdroj, ku ktorému je hydrant pripojený – žltý náter ukazuje, že hydrant berie vodu z verejného systému, fialový zas označuje taký hydrant, ktorý je pripojený k jazeru alebo rybníku. Iným spôsobom je delenie podľa objemu vody, ktorý dokáže hydrant poskytnúť za jednu minútu.
Najvýkonnejšie hydranty majú modrú farbu. Sú schopné poskytnúť najmenej 5 680 litrov vody za minútu. Zelené požiarne hydranty vydajú 3 785 – 5 680 litrov vody za minútu, oranžové dodávajú 1 890 – 3 785 litrov, červené poskytujú menej ako 1 890 litrov.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
