Farby v našom živote zohrávajú dôležitú úlohu. Zelená na semafore, biele pruhy na ceste či červené hasičské auto. To je iba zlomok vecí, ktoré máme v mysli už natoľko zautomatizované, že si ich farbu a význam ani neuvedomujeme. Keby sa však zmenili, určite by sme si rýchlo všimli, že niečo nie je v poriadku.

Napríklad, keby na semafore zrazu namiesto červeného panáčika svietil modrý alebo keby sa kultové žlté americké taxíky zo dňa na deň zmenili na modré. Podvedome očakávame, že pneumatiky budú čierne, lietadlá a toaletný papier zase biele. Jednotlivé veci majú svoje farby z určitých dôvodov. Niekedy je to o praktickosti, inokedy zase o zvláštnych udalostiach, ktoré sa stali v histórii.

1. Červená, žltá a zelená na semafore

Semafor pôvodne vznikol pre potreby vlakovej prepravy. V tom čase mal len dve farby: červenú, ktorá signalizovala zastavenie, a bielu, ktorá znamenala rozjazd. Neskôr sa k týmto farbám pridalo zelené svetlo, ktoré malo vyzývať na opatrnosť. Postupne sa však ukázalo, že biele svetlo je z praktického hľadiska zlou voľbou, keďže rušňovodiči si ho často mýlili s hviezdou alebo iným svetlom.

Preto ho vylúčili, a teda ostali len dve farby – červená a zelená, pričom vypadlo upozornenie na zvýšenie pozornosti a ostali iba pokyny „stoj“ a „choď“. S príchodom áut prebrala cestná premávka semafor ako zariadenie na reguláciu dopravy. Pridalo sa však žlté svetlo, ktoré malo cestujúcim signalizovať opatrnosť.

A prečo práve táto farba? Žltá má kratšiu vlnovú dĺžku ako červená, ale dlhšiu ako zelená. Rozdiel vo vlnových dĺžkach spôsobuje, že červená je viditeľnejšia z väčšej diaľky ako ostatné dve, takže už na veľké vzdialenosti dokáže vodiča upozorniť na blížiaci sa semafor.

2. Žlté taxíky

Na Slovensku tento úzus síce nepretrváva, všetci ale poznáme žlté taxíky v uliciach New Yorku vďaka množstvu amerických filmov. Farba týchto vozidiel sa stala ikonickou súčasťou svetoznámych snímok, dokonca aj jednou z položiek „must have“ zoznamu počas návštevy Ameriky. Pred desiatkami rokov však americké taxíky neboli iba žlté.

Mohlo by ťa zaujímať:

Kombinácia červenej a žltej stimuluje hlad. Psychológia farieb je mocnejšia, než sa zdá

• Fakty a zaujímavosti
• Príroda

Prvé newyorské taxíky mali rôzne farby, predovšetkým červenú a zelenú. Teraz sa výber žltej farby pre taxíky zdá už ako logické riešenie, no úplne prvý žltý taxík má na svedomí Albert Rockwell. V roku 1912 dokonca pomenoval svoju taxislužbu Yellow Taxicab Co, pričom výber súvisel iba s tým, že „slniečkovú“ mala rada jeho manželka.

Rozmach žltých taxíkov prišiel v roku 1915, po tom, čo John Hertz začal v Chicagu podnikať s taxislužbou. Žltú farbu si pre svoje autá vybral kvôli tomu, že na základe výskumu najviditeľnejšej farby pre motorové vozidlá, ktorý financoval, vyšla žltá ako najvhodnejšie voľba. Postupne túto stratégiu prebrali aj ďalšie taxislužby a stala sa takou bežnou, že v New Yorku dokonca zmenili zákon o doprave tak, že taxíky mohli byť iba žlté.