Farby v našom živote zohrávajú dôležitú úlohu. Zelená na semafore, biele pruhy na ceste či červené hasičské auto. To je iba zlomok vecí, ktoré máme v mysli už natoľko zautomatizované, že si ich farbu a význam ani neuvedomujeme. Keby sa však zmenili, určite by sme si rýchlo všimli, že niečo nie je v poriadku.
Napríklad, keby na semafore zrazu namiesto červeného panáčika svietil modrý alebo keby sa kultové žlté americké taxíky zo dňa na deň zmenili na modré. Podvedome očakávame, že pneumatiky budú čierne, lietadlá a toaletný papier zase biele. Jednotlivé veci majú svoje farby z určitých dôvodov. Niekedy je to o praktickosti, inokedy zase o zvláštnych udalostiach, ktoré sa stali v histórii.
1. Červená, žltá a zelená na semafore
Semafor pôvodne vznikol pre potreby vlakovej prepravy. V tom čase mal len dve farby: červenú, ktorá signalizovala zastavenie, a bielu, ktorá znamenala rozjazd. Neskôr sa k týmto farbám pridalo zelené svetlo, ktoré malo vyzývať na opatrnosť. Postupne sa však ukázalo, že biele svetlo je z praktického hľadiska zlou voľbou, keďže rušňovodiči si ho často mýlili s hviezdou alebo iným svetlom.
Preto ho vylúčili, a teda ostali len dve farby – červená a zelená, pričom vypadlo upozornenie na zvýšenie pozornosti a ostali iba pokyny „stoj“ a „choď“. S príchodom áut prebrala cestná premávka semafor ako zariadenie na reguláciu dopravy. Pridalo sa však žlté svetlo, ktoré malo cestujúcim signalizovať opatrnosť.
A prečo práve táto farba? Žltá má kratšiu vlnovú dĺžku ako červená, ale dlhšiu ako zelená. Rozdiel vo vlnových dĺžkach spôsobuje, že červená je viditeľnejšia z väčšej diaľky ako ostatné dve, takže už na veľké vzdialenosti dokáže vodiča upozorniť na blížiaci sa semafor.
2. Žlté taxíky
Na Slovensku tento úzus síce nepretrváva, všetci ale poznáme žlté taxíky v uliciach New Yorku vďaka množstvu amerických filmov. Farba týchto vozidiel sa stala ikonickou súčasťou svetoznámych snímok, dokonca aj jednou z položiek „must have“ zoznamu počas návštevy Ameriky. Pred desiatkami rokov však americké taxíky neboli iba žlté.
Prvé newyorské taxíky mali rôzne farby, predovšetkým červenú a zelenú. Teraz sa výber žltej farby pre taxíky zdá už ako logické riešenie, no úplne prvý žltý taxík má na svedomí Albert Rockwell. V roku 1912 dokonca pomenoval svoju taxislužbu Yellow Taxicab Co, pričom výber súvisel iba s tým, že „slniečkovú“ mala rada jeho manželka.
Rozmach žltých taxíkov prišiel v roku 1915, po tom, čo John Hertz začal v Chicagu podnikať s taxislužbou. Žltú farbu si pre svoje autá vybral kvôli tomu, že na základe výskumu najviditeľnejšej farby pre motorové vozidlá, ktorý financoval, vyšla žltá ako najvhodnejšie voľba. Postupne túto stratégiu prebrali aj ďalšie taxislužby a stala sa takou bežnou, že v New Yorku dokonca zmenili zákon o doprave tak, že taxíky mohli byť iba žlté.
3. Žltá pre školské autobusy
Vďaka americkým filmom máme v hlave zautomatizované viaceré veci, ktoré v našich končinách nenájdeme. Okrem spomenutých taxíkov sú to napríklad aj školské autobusy, o ktorých môžu žiaci na Slovensku iba snívať. V USA dokonca existuje zákonom presne stanovený špecifický typ žltej „school bus yellow“, ktorá je zmesou žltej a oranžovej farby.
Podobne ako v prípade taxíkov, aj výber farby pre školský autobus v roku 1939 odôvodnili tým, že je to najviditeľnejšia farba. Pred zákonným špecifikovaním odtieňa mali autobusy odtieň žltej podobný citrónu.
Čiernu ako farbu nápisov vybrali preto, že poskytovala najlepší kontrast s pozadím. Žlté školské autobusy majú biele strechy, no nie preto, že by pri ich natieraní chýbala farba. Je to preto, lebo biela lepšie odráža slnečné svetlo, takže sa autobus neprehrieva.
4. Prečo sú hasičské autá červené?
Aj keď dnes je už farba hasičských áut často kombináciou červenej a inej farby v závislosti od miestnej príslušnosti a predpisov, odnepamäti sa „krvavá“ spájala s touto zložkou záchranného systému. Dôvod výberu nie je úplne jasný, história ponúka viacero vysvetlení.
Prvé hasičské autá boli vraj červené preto, lebo to bola najlacnejšia farba. Hasičské zbory v minulosti tvorili predovšetkým neplatení dobrovoľníci, ktorí nemali peňazí nazvyš. Existuje však aj presne opačná teória. Podľa nej bola červená práve tou najdrahšou a najvzácnejšou farbou.
Dobrovoľní hasiči medzi sebou organizovali rôzne súťaže, a keďže v sebe nedokázali zaprieť bojovného ducha, niekomu skrsol v hlave nápad natrieť hasičské auto drahou farbou na znak bohatosti daného oddielu.
Tretia teória súvisí s tým, že hasiči chceli, aby boli ich autá viditeľné v premávke. Keďže väčšina áut bola v tom čase čierna, červená sa na ceste nestratila. Otázkou zostáva, prečo nikomu nenapadlo, že biela alebo žltá sú ešte výraznejšie…
5. Rôznofarebné hydranty
Všimol si si počas svojej cesty za pamiatkami zahraničných miest rôznofarebné hydranty? Určite ti ako prvý napadne červený. Môže to byť preto, že ho máme v podvedomí vďaka filmom z prostredia Ameriky, ale aj preto, že červená sa tam nám tak nejak automaticky spája s ohňom, hasičmi a ich technikou.
Zaujímavé však je, že hydranty môže mať rôzne farby, ktoré majú hlbší význam. Spoločným pravidlom pri výbere však zostáva to, že musia by natreté jasným odtieňom viditeľným pre chodcov. Výber farby je síce rôzny, no nie ľubovoľný.
Zvolená farba väčšinou označuje zdroj, ku ktorému je hydrant pripojený – žltý náter ukazuje, že hydrant berie vodu z verejného systému, fialový zas označuje taký hydrant, ktorý je pripojený k jazeru alebo rybníku. Iným spôsobom je delenie podľa objemu vody, ktorý dokáže hydrant poskytnúť za jednu minútu.
Najvýkonnejšie hydranty majú modrú farbu. Sú schopné poskytnúť najmenej 5 680 litrov vody za minútu. Zelené požiarne hydranty vydajú 3 785 – 5 680 litrov vody za minútu, oranžové dodávajú 1 890 – 3 785 litrov, červené poskytujú menej ako 1 890 litrov.
6. Čierna a biela pre chodcov
Vďaka rozvoju spoločnosti postupom času autá neboli len vymoženosťou bohatých ľudí, ale stále viac obyvateľov si mohlo dovoliť vlastniť motorové vozidlo. Keďže do cestnej premávky sa začalo zapájať stále viac áut, bolo nevyhnutné určiť isté pravidlá jej riadenia. Aby sa zabezpečila bezpečnosť pre chodcov, zrodil sa nápad vytvoriť špecifické priechody.
Bol to síce prelomový nápad, no problém predstavovalo ich značenie. Koncom 40. rokov minulého storočia sa britská vláda rozhodla uskutočniť celonárodný experiment s cieľom určiť najlepšiu farbu na označenie priechodov pre chodcov.
Tento krok bol nevyhnutným vyústením sérií dopravných nehôd s účasťou chodcov a motoristov. Najvhodnejšou kombináciou sa stali farby biela a čierna, pretože ich vodiči videli z väčších vzdialeností a zároveň zviditeľnili miesto na ceste, ktoré malo byť iné ako zvyšok vozovky. Prvá oficiálna „zebra“ sa objavila 31. októbra 1951.
7. Pneumatiky boli kedysi biele
Áno, je to asi pre niektorých šok, ale pneumatiky boli kedysi biele. Bolo to preto, lebo guma má prirodzene bielu farbu. Bohužiaľ, táto farba sa ukázala ako nepraktická, pretože pneumatiky neboli veľmi odolné – rýchlo sa opotrebovávali, obmedzovali manipuláciu a pri pôsobení ultrafialových lúčov praskali.
Výrobcovia pneumatík preto museli hľadať riešenie tohto problému. To prišlo v roku 1917, keď do zmesi na výrobu pneumatík začali pridávať sadze. Problém sa automaticky vyriešil, čierne pneumatiky zrazu vydržali aj 16-tisíc km, zatiaľ čo biele ledva polovicu z toho.
8. Biele lietadlá
Zamyslel si sa niekedy nad tým, prečo sú lietadlá biele? Má to viacero dôvodov. Jedným z nich sú bezpochyby náklady. Farebné nátery sú veľmi drahé, bežný náter stojí od približne 45-tisíc do cca 182-tisíc eur. Pre nízkonákladové spoločnosti je to veľmi veľká čiastka, preto sa uchyľujú k tej najlacnejšej možnosti, ktorou je práve biela farba.
Ďalším dôvodom je to, že biela farba si nevyžaduje takú výraznú údržbu ako iné nátery. Tiež umožňuje údržbárom ľahko odhaliť praskliny, preliačiny a netesnosti, z praktického hľadiska biela farba dokáže lepšie odrážať slnečné lúče a neabsorbuje toľko svetla a tepla ako tmavé odtiene, vďaka čomu sa neprehrieva interiér lietadla.
Rovnako znižuje nebezpečenstvo spôsobené žiarením a chráni kľúčové časti lietadla. Znižuje tiež možnosť havárií s vtákmi, keďže tie vraj vidia bielu farbu lepšie ako iné odtiene. A napokon, má to aj praktický dôvod – biele časti lietadla sú po leteckej havárii ľahšie viditeľné na zemi alebo v oceáne.
9. Prečo je toaletný papier biely?
No, asi by sme vedeli vymyslieť veľa „zaujímavých“ teórií, prečo je toaletný papier biely. Pravým dôvodom výberu tejto farby je to, že toaletný papier sa bieli. Pre rovnaký dôvod je biely aj bežný papier, na ktorý píšeme. Ak by sa oba papiere nebielili, boli by hnedo-sivé. Je celkom logické, prečo sa to robí s papierom na písanie, ale prečo sa bieli toaletný papier?
Stojí to peniaze, kvôli čomu sa „toaleťák“ predražuje. Okrem toho, je to produkt na jedno použitie, tak prečo si s tým dávať toľko námahy? Dôvody sú dva. Po prvé, výrobcovia bielia papier, aby odstránili lignín. Lignín je organická zlúčenina, ktorá zabezpečuje pevnosť rastlín (aj papiera).
Úprimne, kto by chcel tuhý toaletný papier? Druhý dôvod vychádza z ľudskej pohodlnosti. My totiž všetko, čo je biele, automaticky považujeme za čisté. Z tohto dôvodu papier bielia aj tí výrobcovia, ktorí ho vyrábajú z recyklovaných zložiek.
10. Červeno-hnedé a čierno-biele futbalové lopty
Prvé futbalové lopty sa vyrábali z kože. Mali červeno-hnedú farbu, pretože prírodná koža mala také zafarbenie a výrobcovia ho nechceli meniť. Takéto lopty sa používali dlhé roky, dokonca aj na futbalových majstrovstvách sveta až do roku 1970.
Vtedy organizácia FIFA oslovila spoločnosť Adidas, aby vyrobila novú loptu, pričom stanovila podmienku, že musí byť rozoznateľná na televíznej obrazovke. Treba však podotknúť, že lopta nemohla byť farebná, pretože tú by na čiernobielych obrazovkách diváci rozoznali ťažko.
Spoločnosť Adidas použila kombináciu čiernej a bielej, pretože čierne škvrny umožnili divákom určiť smer lopty na ich čiernobielych televízoroch. Lopta dostala názov „Telstar“, čo je skratka pre „televíznu hviezdu“.
