Zrejme si sa už stretol s tým, že niekto ti svoj vzťah k fajčeniu popísal slovami „fajčím, len keď pijem“. Alebo si na tom takto ty sám. Silné nutkanie zapáliť si pri poháriku je niečo úplne bežné a pociťujú ho aj ľudia, ktorí za iných okolností nefajčia.

Veda sa pozrela na zúbok tejto otázke a predovšetkým vďaka výskumom Dr. Johna Daniho z Pennsylvánskej univerzity vieme, že za tento úkaz sú zodpovedné dva súvisiace mechanizmy. Konkrétne ide o vytvorenie pamäťovej stopy počas užívania nikotínu a pokles dopamínu.

Nikotín umocňuje spomienky

V roku 2009 prišiel výskum Dr. Daniho k záveru, že nikotín dokáže výrazne posilniť tvorbu neurónových spojení (až o 200 %!), vďaka čomu si mozog vytvorí silnejšie spomienky. Čiže ak si v mladosti veľa pil, fajčil a zabával sa pri tom s kamošmi, v mozgu sa ti fajčenie silno naviazalo na príjemné pôžitky. Pri pití alkoholu sa tieto spomienky môžu „odomknúť“ a premeniť sa na túžbu po cigaretke.

Fajčenie sa však môže naviazať prakticky na akékoľvek podnety z okolia. Niekto mal napríklad vo zvyku zapáliť si počas čakania na autobus pred odchodom do práce. Neskôr však zmenil prácu, do roboty chodieval peši a medzitým prestal s fajčením. O pár rokov neskôr sa však pracovisko presunulo a človiečik bol opäť odkázaný na autobus. Je celkom možné, že pri rannom čakaní na autobus mu cigarety začali chýbať a opäť sa vrátil k fajčeniu.

Hladina dopamínu

Pitie alkoholu vyplavuje v mozgu dopamín. Aj fajčenie vyplavuje v mozgu dopamín. Keď niekto pije a fajčí naraz, má hlavu plnú dopamínu, však? Paradoxne, je to presne naopak. Vedci pri pokusoch na potkanoch zistili, že zvieratá, ktoré užili nikotín, mali tendenciu skonzumovať viac alkoholu, avšak bez toho, aby im narástla hladina dopamínu.

Zrejme aj u ľudí to teda funguje tak, že kombinácia alkoholu s cigaretami oslabuje pocit šťastia, a človek sa tento deficit snaží dohnať ďalšími pohárikmi.