Teraz sa dozvieš niečo nové. Spojlery zlepšujú pôžitok z čítania či sledovania filmov. Okrem toho sa ukázalo, že informácie, ktoré odhaľujú dôležité časti deja, majú pozitívny vplyv na úspech, pretože zvyšujú zábavu a príjmy z diela.
I see dead people
Vo všeobecnosti sa verí, že ich nenávidíme. Vraj kazia zážitok. O to viac, keď film obsahuje plot twist (nečakaný dejový zvrat). Keď si netušil, že mrchavec je klaďas, svojím vrahom je on z budúcnosti, v krabici je hlava jeho starej, má identické dvojča. Pravda je taká, že spojlery vyhľadávame, len si to nechceme priznať.
Ruku na srdce. Koľkokrát si pred filmom a najmä počas neho otvoril ČSFD rovno do sekcie diskusie? Nevedel si sa dočkať. A prečo to vlastne robíme? Lebo nás to uspokojuje.
Najmä pri dlhších filmoch a seriáloch sa nevieme dočkať, čo sa stane. Nerobíme to preto, aby sme si vedome pokazili zážitok, len neznášame natlakované napätie a netrpezlivosť, ktorých sa mozog potrebuje zbaviť.
Máme radi predvídateľnosť viac, než sme ochotní pripustiť
Profesor psychológie Nicholas Christenfeld zistil, že vďaka spojlerom si príbeh viac užijeme. V rámci experimentu dal subjektom čítať poviedky rôznych žánrov a ohodnotiť, ako sa im príbeh páčil. Druhej skupine prezradili hlavnú os deja ešte pred tým, ako začali čítať.
„Prišli sme k pozoruhodným zisteniam. Ak ľuďom vyzradíme dej, užijú si ho oveľa viac.“
Experiment zopakovali s rozdielom, že všetkým účastníkom dali poviedky, z ktorých polovica v úvode prezrádzala koniec. Pýtali sa, ktoré uprednostňujú, a väčšina si vybrala tie s poznaným koncom. Aj keď prezrádzali zvrat alebo riešenie záhady.
Každý pozná koniec storky o Rómeovi a Júlii, vieme, ako a koľko obetí zlikvidoval Dahmer, že marvelovky končia triumfom hlavného hrdinu, no aj tak si ich s nadšením pozrieme.
Neužívame si spojlery len preto, že poznáme koniec a cítime sa múdrejší a sebaistejší, ale pomáhajú nám tiež pochopiť jednotlivé detaily deja a lepšie ich zakomponovať do finálneho rozuzlenia.
Viacerí priznávajú, že ak pozerajú film bez toho, aby si o ňom niečo naštudovali, počas sledovania rozmýšľajú, či im neunikli dôležité veci. Keď pozeráme film, o ktorom už čosi vieme, viacej si ho užívame aj vďaka tomu, že vnímame drobnosti, ktoré by sme inak prehliadli.
Ak poznáš koniec, môžeš pochopiť, čo filmár mienil tým pomalým záberom, prečo je tá nezáživná scéna taká dlhá, načo tam dal song z 90. rokov. Vidíš film v širšom uhle a vnímaš ho plynulejšie. Plynulosť spracovania znamená, že ak v predstihu vieme, čo sa stane, ľahšie pochopíme udalosti, ktoré sa na obrazovke odohrávajú.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
