Ľudia na tomto svete sú rôznorodí a vo všeobecnosti platí, že sa dokážeme ako ľudstvo jednohlasne zhodnúť len na veľmi malom množstve vecí. Vždy totiž vzniknú minimálne dva tábory – tí, ktorí sú za niečo, a tí, ktorí sú, prirodzene, proti. Existuje však aj zopár takých vecí, ktoré nevyhovujú nikomu. Do tejto malej skupiny „otravností“ patria aj bezpečnostné pásy v aute.
Je totiž pravdou, že bezpečnostné pásy nenávidíme všetci, aj keď na druhej strane, je to veľký paradox, keďže od nich závisí náš život. Keď sa nad tým zamyslíme, prečo ich vlastne nemáme radi? Portál WelseOnline prednedávnom zverejnil starý novinový článok, ktorý by túto celospoločenskú nenávisť mohol vysvetľovať.
Úplné počiatky myšlienky o bezpečnostnom páse pochádzajú z roku 1903 z hlavy Louisa Renaulta. Celkovo mal päť bodov, štyri okolo človeka a jeden v oblasti brucha. Tento koncept bezpečnostného pásu sa však v automobilovom priemysle neujal. Do áut sa dlho montoval iba dvojbodový bezpečnostný pás, resp. trojbodový v tvare písmena „Y“.
Zlom v tejto oblasti sa spája s menom Nils Bohlin. Tento technický inžinier začal v roku 1958 pracovať pre spoločnosť Volvo, pričom mal za úlohu vývoj bezpečnostných systémov. Bohlin veľmi rýchlo pochopil, že dovtedajšie formy bezpečnostného pásu nemajú potenciál pre ďalší vývoj.
Ešte v tom istom roku dosiahol úspech. Vyrobil totiž trojbodový bezpečnostný pás v takej podobe, v akej ho poznáme aj dnes. Vrchol svojich snáh dosiahol získaním patentu na tento vynález a zároveň tým, že od roku 1959 sa začal trojbodový bezpečnostný pás montovať do modelov áut Volvo Amazon (120) a PV 544. Značka Volvo sa stala prvým výrobcom áut doplnených týmto bezpečnostným prvkom.
Za všetkým hľadaj ženu
Čiernym dňom v histórii automobilovej bezpečnosti bol 31. január 1983. Od tohto dňa sa začala písať história celospoločenskej nenávisti voči bezpečnostným pásom, pretože práve vtedy vstúpil v Spojenom kráľovstve do platnosti zákon nariaďujúci povinné používanie týchto prostriedkov ochrany v prednej časti auta. Nový zákon vyvolal určité kontroverzie, keďže nie pre všetkých to bolo prijateľné.
Dokazuje to aj starý list z novín, v ktorom svoju nenávisť a pohoršenie bezpečnostnými pásmi krátko po ich zavedení do praxe opisuje istá žena. „Neviem, či sa pohybujem v nesprávnych kruhoch, ale od pondelka 31. januára som doteraz nehovoril s jedinou osobou, ktorá je za nový zákon, vrátane môjho manžela a mňa,“ píše sa v liste.
Podľa tejto nahnevanej ženy ide o „stratu osobnej slobody“. Pás totiž spôsobuje, že sa cíti ako „kura pripravené do rúry“. Podľa nej je vynález absolútne nepraktický, otravný a dokonca skôr nebezpečný ako bezpečný. Tvrdí totiž, že pri šoférovaní spôsobuje nekomfort, jeho zapínanie si vyžaduje veľa času a pozornosti, čo v istom zmysle zvyšuje riziko havárie.
„V prípade môjho manžela si počas posledného týždňa pri niekoľkých príležitostiach náhle uvedomil, že si zabudol zapnúť pás. Hneď si spomenul na pokutu 50 libier, spanikáril a šantil s popruhmi, čím sa na chvíľu stal väčším nebezpečenstvom pre seba a ostatných účastníkov cestnej premávky ako za starých čias slobody,“ napísala v článku. „Keďže je dosť statný a v súčasnosti má na sebe ťažký kabát, je presvedčený, že s týmto bezpečnostným pásom má auto menej pod kontrolou ako predtým, a ja mu verím.“
Nenávidený, no efektívny
V mesiacoch nasledujúcich po zavedení nariadenia o používaní bezpečnostných pásov v roku 1983 ich nosilo 90 % vodičov a cestujúcich na predných sedadlách. Podľa štatistík došlo v tom roku aj k poklesu smrteľných zranení pasažierov na predných sedadlách o 29 % a vážnych zranení o 30 %.
Napriek pozitívnym výsledkom však treba poznamenať, že zavedenie zákona nebolo jednoduché. Trvalo naozaj dlho a úspech dosiahlo až po rokoch kampaní zdravotníckych a bezpečnostných organizácií. Stála proti nemu totiž aj konzervatívna anglická vláda a opozícia labouristov. Napokon, a s odstupom času už možno povedať že aj našťastie, sa po 13 neúspešných pokusoch podarilo zákon schváliť.
