Američanov nemôžete súdiť za medzinárodné zločiny
Ak niekto spácha medzinárodný vojnový zločin, Medzinárodný trestný súd je orgánom zodpovedným za jeho spravodlivé súdenie. Teda pokiaľ nie je podozrivým zločincom občan USA. Medzinárodný trestný súd (skratka ICC) bol založený v roku 1998, pričom bol ratifikovaný 123 krajinami. Nie však zo strany USA, čo znamená, že americká vláda neuznáva autoritu ICC.
Po 11. septembri prezident George W. Bush posunul toto neuznávanie autority ICC o krok ďalej, keď schválil zákon o ochrane členov amerických tajných služieb. Ten poskytol Američanom ďalšiu ochranu pred ICC a dal prezidentovi právomoc napadnúť súd v Haagu (sídlo ICC) v prípade, ak je zadržaný občan USA.
Prečo je v USA bežné prepitné?
V polovici 19. storočia bohatí Američania, ktorí dovolenkovali v Európe, objavili na starom kontinente myšlienku prepitného a priniesli si ho so sebou späť domov, kde sa čoskoro stalo bežnou praxou pracovníkov v službách.
V Európe mala táto prax svoje korene v stredovekých vzťahoch medzi pánmi a nevoľníkmi a pozvoľna upadá do zabudnutia. Je to preto, že sa začala považovať za blahosklonnú a nespravodlivú voči občanom nižšej triedy, ktorí si nemôžu dovoliť prepitné navyše k cene jedla. Tieto pocity verejnosti existovali aj v USA, ale kultúra prepitného tu navzdory tomu pretrvala a silne sa zakorenila. Z veľkej časti kvôli zrušeniu otroctva.
V snahe získať voľnú pracovnú silu zamestnávatelia v oblasti železníc a reštaurácií najali bývalých otrokov a vyplácali im mzdu 0 (slovom nula) dolárov s očakávaním, že zákazníci im budú namiesto toho platiť prepitné.
Táto prax dotovania miezd pracovníkov prepitným sa rozšírila po celej krajine. Keď bol v roku 1938 prijatý prvý federálny zákon o minimálnej mzde, ešte viac upevnil prepitné ako neoddeliteľnú súčasť amerického mzdového systému. Zamestnávatelia boli prinútení k tomu, aby vyplácali len mzdu, ktorá by po pridaní prepitného dosahovala minimálnu mzdu.
Amerika je v niektorých ohľadoch skutočná exotika. Ale ešte sme neskončili. Teš sa na pokračovanie. Bližšie sa pozrieme na politiku, hymnu a bidety.
