Každý to už zažil. Pred odchodom z domu si sa navečeral a na ďalšie jedlo si ani nepomyslel. O niekoľko hodín a pár drinkov neskôr však stojíš pred kebabom a rozmýšľaš, či si k nemu objednať aj hranolčeky alebo rovno poprosiť o dvojitú porciu mäsa. Podobnú situáciu pozná skutočne veľa ľudí, ktorí si po večeri v bare doprajú ešte jednu, často poriadne výdatnú večeru.
Ľahko sa to dá vysvetliť tým, že po alkohole menej riešime, čo a koľko zjeme. Vedcov však v staršej štúdii podľa webu Azet zaujímalo, či sa za tým neskrýva aj niečo ďalšie. Alkohol totiž sám obsahuje dosť energie, takže by sa mohlo zdať, že chuť do jedla skôr utlmí. Výskumy však ukazujú, že môže pôsobiť práve opačne.
Do hry vstupuje mozog a spôsob, akým riadi jedenie. Alkohol môže ovplyvňovať bunky zapojené do regulácie hladu aj reakcie na vôňu jedla. To pomáha vysvetliť, prečo nás po drinkoch dokáže jedlo lákať, hoci sme počas večera už prijali kalórie.
Neznamená to však, že vedci objavili jednoduchú odpoveď na každý nočný nájazd na chladničku. Jeden z najčastejšie spomínaných výskumov vznikol na myšiach. Jeho výsledky sú zaujímavé, no pri prenášaní na človeka treba byť opatrný.
Alkohol povzbudil bunky spojené s hladom
Vedci z Francis Crick Institute a ďalších pracovísk v štúdii publikovanej v roku 2017 sledovali takzvané AgRP neuróny. Sú to bunky v hypotalame, ktoré pomáhajú povzbudzovať jedenie a aktivujú sa napríklad pri nedostatku energie.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneMyši počas trojdňového experimentu dostávali alkohol a zjedli viac potravy. Výskumníci zároveň pri skúmaní mozgového tkaniva zistili, že etanol zvyšoval aktivitu týchto buniek. Keď ich experimentálne utlmili, alkohol už zvýšené jedenie nevyvolával. Výsledky zverejnili v časopise Nature Communications.
Alkohol teda v tomto pokuse povzbudil mechanizmus, ktorý zvieratá nútil jesť, napriek tomu, že sám dodával energiu. Štúdia však nesledovala ľudí objednávajúcich si pizzu po oslave. Vysvetľuje možný mechanizmus zvýšeného apetítu, nie konkrétnu záľubu v kebabe či burgroch.
Jedlo môže po alkohole viac lákať
Ďalší výskum, publikovaný v roku 2015 v časopise Obesity, sa už venoval ľuďom. Zapojilo sa doň 35 žien bez obezity, ktoré pri jednej návšteve dostali alkohol infúziou a pri druhej fyziologický roztok.
Takýto postup umožnil vedcom skúmať účinky alkoholu bez toho, aby výsledok ovplyvňovala chuť nápoja alebo jeho prechod tráviacim traktom. Pomocou funkčnej magnetickej rezonancie následne sledovali, ako mozog účastníčok reaguje na rôzne vône.
Po alkohole zaznamenali výraznejšiu reakciu v oblasti hypotalamu na vône jedla v porovnaní s nepotravinovými vôňami. Ženy navyše zjedli viac ponúknutého jedla než po kontrolnej infúzii. Alkohol tak môže ovplyvniť aj to, ako náš mozog reaguje na lákavé podnety spojené s jedlom.
Aj tu však platí, že malý laboratórny experiment nedokáže opísať každý večer v bare. Výsledky neznamenajú, že po jednom pohári vína automaticky vyješ chladničku. Ukazujú však, že spojenie alkoholu a zvýšeného jedenia má aj biologické vysvetlenie.
Kalórie pribúdajú ešte pred kebabom
Pri večernom občerstvení navyše ľahko zabudneme na to, čo sme už vypili. Podľa britskej zdravotnej služby NHS obsahuje gram alkoholu približne sedem kilokalórií. Ďalšie pridávajú napríklad sladené nápoje v koktailoch.
Pohár vína s objemom 175 mililitrov a obsahom alkoholu 12 percent môže mať podľa NHS až 158 kilokalórií. Niekoľko drinkov a jedlo navyše preto dokážu večerný príjem energie zvýšiť bez toho, aby sme si to uvedomovali.
Ak sa chceš vyhnúť ďalšej veľkej večeri nad ránom, pomôže premyslieť si jedlo vopred. NHS odporúča nepiť nalačno, medzi drinky zaradiť vodu a pri občerstvení siahnuť po zdravšej možnosti. Doma ťa môže čakať pripravený sendvič, aby si nemusel rozhodovať až pred rozsvieteným okienkom fastfoodu. A menej alkoholu znamená aj menej kalórií zo samotných nápojov.
