Prečo sa ich bojíme? Ako sa zo zábavného klauna stala hororová klasika

Film Damiena Leoneho Terrifier 2 s klaunom Artom v úlohe hlavného záporáka je vraj taký desivý, že sa objavujú správy o zvracaní a omdlievaní divákov priamo v kinosále. Prečo máme podobné pocity pri pohľade na klauna, ktorý nás má rozosmiať?

Svoje o tom vedia aj priaznivci Stephena Kinga. Podoba klauna Pennywisea z hororovej klasiky To patrí v USA medzi najžiadanejšie kostýmy na sviatok Halloween.

Z cirkusovej manéže do kriminálnych spisov

Je ťažké predstaviť si dobu, keď boli klauni spájaní iba s cirkusovým predstavením alebo s rozveselením pacientov na detskom oddelení nemocnice. Dnes sú klauni spájaní prostredníctvom filmového plátna aj so svojou temnou stránkou, ktorú vraj vždy mali.

Na konci 19. storočia boli klauni v cirkusoch väčšinou považovaní za formu zábavy pre dospelých. A tomu bolo podriadené všetko.

Opití a oplzlí klauni

Väčšinu 19. storočia boli cirkusy relatívne malé podniky s jedným pódiom, na ktorom diváci mohli vidieť viacerých vystupujúcich umelcov – vrátane klaunov. Predstavenia boli často hlučné, a to preto, že diváci mohli voľne kričať, pískať a pokrikovať na účinkujúcich.

Klauni boli pevnou súčasťou týchto vystúpení a zvyčajne vždy išlo o parodické výstupy bežných životných udalostí alebo komické znázornenie nejakej známej udalosti v dejinách. Diváci v tej dobe zbožňovali prehnaný štýl humoru a smiali sa predstaveniam, ktoré by dnes už zrejme nikoho neoslovili.

Klauni sa ale nevyhli ani politickej satire. Slávny klaun z 19. storočia Dan Rice bol známy tým, že do svojich vystúpení zahrnul miestne klebety a komentáre politických pomerov. Alebo sa vydával za prominentné osobnosti, čo obecenstvo milovalo.