Priezvisko. Máš ho ty, tvoji kamaráti aj ľudia na opačnej strane zemegule. Kde sa však vzali? A prečo sú také, aké sú? Tým slovenským sme sa už raz venovali v separátnom článku, dnes sa preto pozrieme na niektoré z iných kútov sveta. Pripravený? Tak poďme na to.

1. Thajsko a ich jazykolamy

Thajské priezviská sú dlhé, krkolomné a pre všetkých mimo miestnych asi trochu zvláštne. Ako príklad môže poslúžiť meno thajského herca, producenta a moderátora s prezývkou Saint, ktorého celé meno je Suppapong Udomkaewkanjana, a nikto ti nemá za zlé, ak si sa ho ani neunúval dočítať do konca. Prečo je to tak?

Obyvatelia Thajska po celé stáročia nemali žiadne priezviská. Všetko sa zmenilo v roku 1912, keď na trón usadol kráľ Rama VI. (ak máš čas do Vianoc, celým menom Phra Bat Somdet Phra Poramenthra Maha Vajiravudh Phra Mongkut Klao Chao Yu Hua), ktorý rozhodol, že sa každé narodenie, sobáš aj smrť budú registrovať na príslušnom úrade. Aby bolo možné všetkých správne identifikovať, z priezvisk sa stala nevyhnutnosť.

Momentálne v Thajsku platí pravidlo, že jedno priezvisko prislúcha len jedinej rodine, a teda všetci ľudia, ktorí ho nosia, sú príbuzní. Aby bolo niečo také možné, museli sa priezviská značne predĺžiť. Thajčan teda pri narodení nedostane dve mená, ale rovno tri – meno, priezvisko a prezývku, vďaka ktorej za život ušetrí v priemere 3 až 6 rokov (tento údaj nie je podložený žiadnou oficiálnou štatistikou) predstavovaním sa.

Je bežné poznať niekoho celý život a netušiť, ako sa volá celým menom. Ľudia sa oslovujú len prezývkami. Podľa zákona musí mať nové thajské priezvisko viac ako desať (thajských) písmen, nerátajúc symboly pre samohlásky a diakritiku. Zároveň sa, logicky, nesmie zhodovať s už existujúcim priezviskom.