Za všetko môže fenomén známy ako sunk cost fallacy (SCF ), po slovensky iracionálna eskalácia. Čo je vlastne tento spomínaný vinník? Ide o chybu v našom mentálnom systéme, pri ktorej pokračujeme v investovaní času, peňazí alebo úsilia do projektu či rozhodnutia, aj keď je zjavné, že neprinesie očakávané výsledky. Toto správanie je motivované tým, že už boli vynaložené značné zdroje, a preto je ťažké sa vzdať a priznať stratu. 

Príkladom môže byť situácia, keď niekto investoval veľa peňazí do určitého hobby, ktoré ho už nebaví. Pokračuje v tomto hobby len preto, aby ospravedlnil svoje predchádzajúce výdavky. V tomto prípade by bolo racionálne prestať, využiť čas na niečo príjemnejšie, ale sunk cost fallacy spôsobí, že človek zotrvá v neefektívnej činnosti. 

Viac nám na otázky ohľadom SCF zodpovie prodekan masmediálnej komunikácie a psychológ Richard Keklak:

Prečo sa mnohí ľudia cítia „uväznení“ v minulých rozhodnutiach alebo investíciách? Akú rolu v tom zohráva emocionálna väzba? 

Emocionálna väzba hrá kľúčovú rolu, pretože investície sú často spojené s osobnými hodnotami, identitou a sebahodnotením. Priznanie si, že investícia bola chybná, môže byť vnímané ako osobné zlyhanie, čo je pre mnohých ľudí ťažké akceptovať. Ďalší z mnohých dôvodov môže byť okrem spomínanej emocionálnej väzby aj strach zo straty.

Na tento problém vplýva aj kognitívna disonancia. Ide o pocit, keď sme konfrontovaní s informáciami, ktoré sú v rozpore s predchádzajúcimi rozhodnutiami. Aby sme sa toho pocitu zbavili, snažíme sa ospravedlniť svoje minulé rozhodnutia a pokračovať v nich, aj keď sú neefektívne. Niekedy môže byť ťažké priznať chybu pred ostatnými, najmä ak boli do rozhodnutia zapojení aj iní ľudia.

Strach z kritiky alebo posmechu môže viesť k tomu, že ľudia zotrvávajú v neúspešných projektoch. Často sa slepo nádejame, že situácia sa môže zlepšiť, ak budeme pokračovať v investovaní. Táto nádej môže byť motivovaná optimizmom alebo presvedčením, že ďalšie úsilie prinesie úspech.

Aké psychologické mechanizmy nás nútia pokračovať v snažení, aj keď nám racionalita hovorí, že by sme mali prestať? 

Psychologické mechanizmy, ktoré nás nútia pokračovať v snažení. Aj cez to, že nám racionalita hovorí, že by sme mali prestať.

Ide o optimistickú zaujatosť, keď máme tendenciu byť príliš optimistickí. Veríme, že situácia sa zlepší, ak budeme pokračovať v snažení. Tento mechanizmus môže viesť k prehliadaniu racionálnych dôvodov na ukončenie projektu. Identita a sebaúcta, keď naše rozhodnutia a investície sú často spojené s našou identitou a sebaúctou. Priznanie si chyby môže byť vnímané ako osobné zlyhanie, čo je pre mnohých ľudí ťažké akceptovať.

Aké techniky alebo nástroje odporúčate, aby sa ľudia dokázali odpútať od nesprávnych rozhodnutí, do ktorých už veľa investovali? 

Používa sa niekoľko techník, ktoré môžu pomôcť odpútať sa od nesprávnych rozhodnutí, do ktorých už bolo veľa investované. Je to náročné, ale nie beznádejné. Prvým krokom je uvedomiť si, že sme v situácii, kde vás ovplyvňuje sunk cost fallacy. Sebareflexia a kritické myslenie nám môžu pomôcť objektívne zhodnotiť situáciu. Je dobré vykonať analýzu nákladov a prínosov. Musíme zvážiť, čo by sme mohli získať alebo stratiť, ak budeme pokračovať alebo, naopak, ak prestaneme.

Táto technika môže pomôcť vidieť situáciu jasnejšie a racionálnejšie. Nastavme si jasné hranice a kritériá, kedy je čas prestať (napr. ak projekt nedosiahne určité ciele do stanoveného termínu, rozhodnime sa ho ukončiť). Môžeme požiadať o názor niekoho nezainteresovaného.

Externá perspektíva môže poskytnúť objektívnejší pohľad na situáciu a pomôcť nám urobiť racionálnejšie rozhodnutie.

Je potrebné pracovať na zvládaní emócií spojených s rozhodnutím. Techniky ako mindfulness, meditácia alebo terapia môžu pomôcť znížiť emocionálnu väzbu na investované zdroje. Zamerajme sa na budúce príležitosti a možnosti, aby sme sa nefixovali na minulé investície.

Premýšľajme o tom, ako môžeme efektívnejšie využiť svoje zdroje v budúcnosti. Vzdelávanie nám môže pomôcť rozpoznať a prekonať tieto chyby. Naučme sa viac o kognitívnych chybách a psychologických mechanizmoch, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie.

Čo sú najčastejšie oblasti života, kde sa prejavuje SCF, a ako nás to ovplyvňuje v bežnom živote? (napr. vzťahy, práca, financie) 

Sunk cost fallacy sa môže prejavovať v rôznych oblastiach života a môže mať významný vplyv na naše rozhodovanie. Ľudia často pokračujú v investovaní do akcií alebo nehnuteľností, aj keď je zrejmé, že tieto investície neprinesú očakávané výnosy. Takýto prístup môže viesť k ďalším finančným stratám. Mnohí ľudia zostávajú v nešťastných alebo toxických vzťahoch, pretože už investovali veľa času a emócií. To môže viesť k dlhodobému stresu a nešťastiu.

Niekto môže pokračovať v kariére alebo štúdiu, ktoré ho nenapĺňa, len preto, že už investoval veľa času a úsilia. To môže viesť k nespokojnosti a vyhoreniu. Iní môžu pokračovať v aktivitách alebo hobby, ktoré ich už nebavia, len preto, že už investovali do vybavenia alebo kurzov. To môže viesť k pocitu straty času a peňazí. Podnikatelia môžu pokračovať v neúspešných projektoch alebo podnikoch, pretože už investovali veľa zdrojov. To môže viesť k ďalším stratám a zbytočnému stresu. Niekto zas môže pokračovať v diéte alebo cvičebnom programe, ktorý nefunguje alebo je škodlivý, len preto, že už investoval veľa času a úsilia. To môže mať negatívny vplyv na fyzické a duševné zdravie.