Čičmany sú najvyššie položenou horskou obcou v Žilinskom okrese, ležia v kotline Strážovských vrchov pri prameni rieky Rajčianky. Prvé zmienky pochádzajú z roku 1272, a práve preto sa minulý rok konali oslavy 750. výročia. Dedina sa značne rozrástla počas Valašskej kolonizácie v prvej polovici 14. storočia. Avšak požiare boli jedným z dôvodov, prečo sa v minulom storočí vyľudňovala a dnes v nej ostalo len približne sto obyvateľov.

Názov Čičmany má zrejme indoeurópsky prazáklad, ktorý prešiel do staroslovienčiny a znamená „usadlosť vo vrchoch – Vrchovany“. Valašská kolonizácia ovplyvnila spôsob zamestnania i kultúru obyvateľstva. Tak ako mnohé iné obce na Slovensku, aj Čičmany boli typickou nevoľníckou dedinou. Počas niekoľkých storočí sa na ich čele vystriedalo mnoho zemepanských dedičov. Prvými známymi boli Mikuláš z Turca a jeho syn Ján.

Ťažká práca, vzdelanie a požiare

Každodenný život bol pre obyvateľov obce veľmi náročný. Živilo ich poľnohospodárstvo, chov oviec, výroba a predaj bryndze. V dôsledku vysokého počtu nemajetných ľudí a slabo úrodnej pôdy sa v druhej polovici 19. storočia rozmohla medzi obyvateľstvom nájomná práca, domácka výroba, remeslo (najmä výroba papúč), podomový obchod a vandrovné zamestnania (sklenári).

Vandrovné zamestnania mali pozitívny vplyv na zvyšovanie kultúrnej úrovne. Takmer úplne ustúpila negramotnosť a zvýšil sa záujem o vzdelanie. Založila sa obecná knižnica, poštový úrad a väčšina rodičov začala dbať na povinnú školskú dochádzku svojich detí.