Ak žiješ na Slovensku a aspoň občas sadneš do auta, určite to poznáš. Prídeš na parkovisko pri obchode, škole, nemocnici či bytovke a hneď vidíš známy obraz. Auto stojí v jazdnom pruhu. Nie na parkovacom mieste, nie na kraji – proste uprostred. Výstražné svetlá blikajú. A vodič nikde. Alebo sedí vnútri a pokojne scrolluje mobil. Vraj „len na chvíľku“.
Fenomén „parkovania na blinkre“ sa stal neoficiálnou súčasťou slovenskej dopravy. A hoci je technicky nelegálny, v praxi ho mnohí berú ako univerzálnu výhovorku. Zapnem výstražné svetlá a všetko je v poriadku. Aspoň v mojej hlave.
„Blinkre“ ako kúzelná formulka
Mnohí Slováci si myslia, že výstražné svetlá majú takmer magickú moc. Ak ich zapnú, akoby tým hovorili: „Ospravedlňujem sa, ale mám na to dôvod.“ Či už ide o rýchly nákup rožkov, vyzdvihnutie dieťaťa, balíka z výdajne alebo „postrebujem sa zastaviť len nadve minútky“, v realite dve minúty často znamenajú desať. A desať minút znamená kolónu, nervóznych vodičov a trúbenie. „Blinkre“ sa tak stali univerzálnym alibi. Namiesto riešenia parkovania sa problém jednoducho presunie na ostatných.
Mentalita „veď to nikoho nezabije“
Jedným z dôvodov je aj typická slovenská tolerancia k drobnému porušovaniu pravidiel. Pokiaľ to „nie je nič vážne“, tak nad tým Slováci len mávnu rukou.
Zaparkovať na chodníku. Pred vjazdom. Na zákaze. V druhom rade. Stačí zapnúť výstražné svetlá a vznikne dojem, že ide o výnimočnú situáciu. Hoci v skutočnosti je úplne bežná.
Nedostatok miest alebo pohodlnosť?
Áno, v mnohých mestách je parkovanie reálny problém. Sídliská sú preplnené. Centrum býva plné. Parkovacie miesta chýbajú. To však nie je celý príbeh.
Často ide skôr o neochotu zaparkovať o 50 metrov ďalej a prejsť sa pešo. Prečo by som mal hľadať miesto, keď môžem zastaviť priamo pred vchodom?
Sociálny efekt: robia to všetci
Ďalším faktorom je napodobňovanie. Keď vidíš, že „na blinkre“ parkujú všetci, prestaneš to vnímať ako problém. Pred školou stoja tri autá na blinkroch. Pred pekárňou ďalšie dve. Pri pošte štyri. Všetci majú výstražné svetlá. Všetci sú „len na chvíľu“. Vzniká nový štandard správania. Niečo, čo by inde vyzeralo absurdne, je u nás bežné.
Dôsledky, ktoré si neuvedomujeme
Parkovanie na blinkre však nie je len drobná nepríjemnosť. Má reálne následky:
- Blokuje premávku.
- Spomaľuje dopravu.
- Znižuje bezpečnosť.
- Sťažuje prejazd záchranným zložkám.
- Ohrozuje chodcov.
- Núti vodičov robiť riskantné manévre.
Najviac to pociťujú rodičia s kočíkmi, seniori, cyklisti a ľudia so zdravotným znevýhodnením. Tí nemajú vždy možnosť „nejako to obísť“. Pre nich je jedno auto na blinkroch často reálna prekážka.
Kým nebude porušovanie pravidiel vnímané ako problém, nič sa nezmení. Riešenie pritom nie je zložité. Začína pri každom z nás. Nie je to otázka dokonalosti. Je to otázka rešpektu. Rešpektu k ostatným vodičom. K chodcom. K mestu. K priestoru, ktorý zdieľame.
Výstražné svetlá neznamenajú „mám výnimku“. Neznamenajú „môžem kdekoľvek“. Neznamenajú „ostatní sa prispôsobia“. Sú určené na varovanie v nebezpečnej situácii, nie na ospravedlnenie pohodlnosti.
Možno by stačilo, keby si to Slováci občas pripomenuli. A nabudúce, keď budeš mať chuť zapnúť blinkre „len na minútku“, skús sa spýtať: Naozaj musím? Alebo len nechcem hľadať miesto?
