4. …si sa nevenoval svojim blízkym
„Zavolám jej neskôr,“ vyhlasoval si, keď ťa mama karhala, že si opäť nezdvihol babke telefón a ona sa bojí, či si v poriadku. Lenže neskôr neprišlo. Raz si išiel s kamošmi do kina, inokedy na chatu, potom si si zase zháňal robotu… všetko bolo podstatnejšie, babka predsa počká.
Vôbec ti v tej zadubenej lebeni nedošlo, že nepočká. Že babka nemá toľko času, koľko ty, že babka tu už o tridsať rokov, keď sa ti konečne život utrasie, už byť nemusí. Dnes jej nosíš kvety na hrob a trieskaš si hlavu o stenu za každý prekliaty telefonát, ktorý si odložil na to povestné neskôr. Bol si idiot. Teraz to už vieš.
5. …si sa neučil hospodáriť
To boli časy, keď sa ti peniaze sypali do šporkasky samy od seba. Narodeniny, meniny, Vianoce či vysvedčenie, na každej príležitosti si skasíroval poriadny balík a ani si si neuvedomoval, aké máš šťastie. Odložil si si niečo na neskôr? Samozrejme, že nie. Rozbil si to s kamošmi ešte v ten víkend a bolo.
Teraz máš tridsať a o nejakej finančnej gramotnosti vieš holý prd. Nemáš druhý pilier, hentaké sporenie, onaké sporenie a slovo investovať si počul len v telke. Životné poistenie? To je zase, preboha, čo?! Prežívaš od výplaty k výplate a v duchu sa modlíš, aby ťa nezačal bolieť zub, inak si skončil. Pritom to celé mohlo byť celkom inak…
