O druhej ráno vie aj obyčajná správa znieť ako začiatok absolútnej katastrofy. Cez deň by si nad ňou možno mávol rukou, no v noci sa k nej v myšlienkach stále vraciaš. Pridáš ďalšie obavy, predstavíš si najhorší možný výsledok, začneš sa nervózne ošívať, všímať si každý jeden postavený chlp na tele a spánok je zrazu v nedohľadne.
Podobne sa môže zmeniť aj tvoj vzťah k veciam, ktorým inokedy ľahko odoláš. Chladnička v noci pôsobí lákavejšie, impulzívna odpoveď na správu sa zdá ako výborný nápad a problém, ktorý by ráno počkal, chceš vyriešiť okamžite. Vedcov zaujíma, či za tým stojí iba únava, alebo aj samotný čas, v ktorom zostávame hore.
Svoju úvahu podľa webu Science Alert nazvali „Mind After Midnight“ – teda myseľ po polnoci. Podľa tejto hypotézy môže byť človek počas biologickej noci citlivejší na negatívne podnety, viac vyhľadávať odmenu a ťažšie brzdiť impulzy. Nedostatok spánku môže tieto zmeny ešte zosilniť.
Polnoc však nie je magická hranica, po ktorej sa každému zmení osobnosť, vedci hovoria o čase, keď by telo podľa svojich vnútorných hodín malo spať. Čo sa vtedy deje s úsudkom a emóciami ľudí, ktorí zostávajú dlho bdelí, je otázka, na ktorú sa snažia nájsť presnejšiu odpoveď.
Prečo sa noc môže zdať horšia?
Ľudské telo sa riadi približne 24-hodinovým, takzvaným cirkadiánnym rytmom. Ten ovplyvňuje, kedy sme bdelí a kedy sa nám chce spať. Ak zostaneme hore počas biologickej noci, mozog musí fungovať v čase, keď sa telo pripravuje na odpočinok. K tomu sa môže pridať spánkový dlh nazbieraný počas dňa.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneAutori hypotézy predpokladajú, že v tomto stave ľahšie upútajú našu pozornosť negatívne veci. Zároveň sa môže meniť spôsob, akým hodnotíme odmenu a riziko, a slabnúť schopnosť zastaviť impulz. Nočná starosť tak môže pôsobiť naliehavejšie než tá istá starosť ráno. Zatiaľ však nie je potvrdené, že sa to deje každému alebo že za to môže samotná nočná hodina.
Vedci vo svojom prehľade skúmali súvislosti nočnej bdelosti so sebapoškodzovaním, užívaním návykových látok aj jedením. Niektoré výskumy napríklad zaznamenali vyššie riziko samovr*ždy po polnoci, keď zohľadnili, koľko ľudí je v tom čase vôbec hore. Takéto čísla opisujú riziko v populácii, nevysvetľujú však samy osebe jeho príčinu.
Nočné jedenie je menej dramatický, no mnohým známy príklad. Podľa prác citovaných autormi ľudia pri dlhšom bdení v noci častejšie siahajú po jedlách bohatých na sacharidy a tuky. Niekedy zjedia viac, než by zodpovedalo energii potrebnej na ďalšie hodiny bez spánku. Vedci preto uvažujú, či sa počas biologickej noci nemení aj to, ako lákavo na nás jedlo pôsobí.
Hypotéza, nie hotový verdikt
Práca z roku 2022 nie je experimentom, ktorý by dokázal, že mozog sa po polnoci každému „prepne“. Ide o odborný prehľad a hypotézu, ktorá spája výsledky viacerých výskumov. Na správanie človeka môžu okrem biologických hodín vplývať aj nedostatok spánku, nespavosť, osamelosť alebo okolnosti, pre ktoré v noci zostáva hore.
Autori zároveň rozlišujú medzi krátkym prebudením a tým, keď človek v noci nespí celé hodiny. Ak sa zobudíš, otočíš na druhý bok a znovu zaspíš, nejde o situáciu, ktorú sa snažia vysvetliť. Pozornosť venujú najmä dlhšej bdelosti počas biologickej noci vrátane ľudí s nespavosťou a pracovníkov na nočných zmenách.
Pre tých môže byť náročné dopriať si dostatok spánku cez deň. Rušiť ich môže svetlo, hluk aj bežný chod domácnosti. Americký Národný ústav pre srdce, pľúca a krv preto odporúča pravidelný spánkový režim a tiché tmavé miesto na spanie. Svetlo totiž pomáha nastavovať naše vnútorné hodiny.
V bežnom živote z hypotézy vyplýva jednoduchá myšlienka: ak sa dá, zásadný rozhovor alebo veľké rozhodnutie nechaj na ráno, keď budeš oddýchnutejší. Dospelým vo veku 18 až 60 rokov sa odporúča aspoň sedem hodín spánku denne. Ak sa problémy so spánkom opakujú alebo sa po nočných zmenách nedokážeš zotaviť, je namieste poradiť sa s lekárom.
