Prečo šúpeme zemiaky?
Zemiaky sú potravinou, ktorá je obľúbená po celom svete. Od hranolčekov so šupkou až po zemiakovú kašu bez šupky, Američania ich servírujú takmer ku každému jedlu. Mnohé recepty, ktoré obsahujú zemiaky, začínajú jedným základným krokom: zemiaky ošúpeme.
A tu sa opäť ocitáme v kategórii „Fakty o obľúbených potravinách, ktoré sme pochopili úplne zle“. Pri šúpaní zemiakov sa totiž odstraňuje pomerne veľké množstvo živín, ktoré sa nachádzajú práve v šupe. Je v nej uložených zhruba 50 % vitamínov nachádzajúcich sa v zemiakoch, rovnako aj 50 % vlákniny zemiakov je uložených v šupke.
Na jednej strane je zvyk šúpania pochopiteľný, keďže je to ochrana zemiaka, takže z vonkajšej strany obsahuje aj primerané množstvo nie práve najžiadajúcejších látok. Na druhej strane, pri šúpaní zo zemiaka odstraňujeme polovicu všetkých dobrých vecí, ktoré v ňom sú, a vyhadzujeme ich priamo do koša.
Carbonara s hráškom
Videl si už niekedy americký spôsob prípravy slávnych talianskych cestovín carbonara? V Taliansku ide o cestoviny pripravené špeciálnym spôsobom tepelnej úpravy surového vajíčka spolu so syrmi pecorino a parmezán, slaniny a korenia. Niektoré recepty obsahujú aj smotanu, pri čom však praví Taliani dostávajú zástavu srdca.
A teraz si predstav, že istá časť populácie pridáva do cestovín carbonara aj hrášok… Američania do tohto jedla, okrem spomínanej smotany, bez hanby pridávajú kuracie mäso aj malé zelené guľôčky. Nebudeme si klamať, takúto zmes cestovín, vajec, syra, slaniny a hrášku by si našiel vo väčšine talianskych reštaurácií v USA.
Čínske koláčiky šťastia sú asi také čínske ako bejzbal
Na Slovensku tento trend nie je až taký rozšírený, ale z filmov poznáme čínske koláčiky šťastia hádam všetci. Mnohí ľudia veria, že tieto koláčiky sú nevyhnutým zavŕšením čínskeho jedla. Veď predsa každý chce vedieť, čo mu odkazuje osud v podobe papierika, ktorý sa nachádza v tomto koláčiku.
Aj keď koláčik sám osebe nie je veľmi chutný (všimol si si, že ani vo filmoch ho nikto nikdy neje?), čítanie šťastnej predpovede je väčšinou veľmi zábavné. Keďže je koncept tohto „dezertu“ spájaný najmä s prostredím čínskych reštaurácií, je ľahké uveriť, že ide o autentickú čínsku pochúťku.
Medzi fakty o obľúbených potravinách patrí, že sušienky šťastia sú asi také čínske ako bejzbal. Podľa viacerých zdrojov stojí za ich zrodom na začiatku 20. storočia v skutočnosti muž japonsko-amerického pôvodu zo San Francisca. Tieto sušienky sa vyrábajú výlučne v Amerike, väčšina z nich v spoločnosti s názvom Wonton Foods Inc. v ich továrni v Brooklyne.
Továreň údajne vyrába 4,5 milióna koláčikov šťastia denne. Dopyt je obrovský, keďže ľudia po celom svete končia svoju večeru v čínskych reštauráciách práve povestným koláčikom šťastia. Teda takmer po celom svete – výnimkou je len samotná Čína, kde sa nejedia vôbec.
Ananás nás chce zjesť
Ananás je jednou z prvých vecí, ktorú chcú turisti pri príchode na ostrov Havaj vyskúšať. Má skutočne jedinečnú chuť, pri konzumácii vyvoláva až akýsi zvláštny pocit mravčenia na jazyku nepodobný žiadnemu inému jedlu.
Napriek tomu, že väčšina ľudí pozná chuť ananásu veľmi dobre, takmer nikto si neuvedomuje, že spomenutá špecifická chuť je vlastne obranný mechanizmus tohto ovocia. V podstate ide o enzým bromelaín, ktorý je od prírody navrhnutý tak, aby doslova „bránil ananás“ pred každým, kto ho chce zjesť.
Takže ten znecitlivejúci pocit, ktorý máš, keď ješ ananás, v podstate znamená to, že ananás sa teba útočí s cieľom zabrániť ti, aby si ho zjedol. Zaujímavé je, že ak sa tento enzým používa správne, môže pôsobiť ako účinná látka zmierňujúca bolesť zubov.
