Bol extrémne nadaný. Písal s ľahkosťou, články a poviedky súkal ako na bežiacom páse. Známy bol jeho bohémsky spôsob života. Keď narukoval počas prvej svetovej vojny, ocitol sa v Rusku a strávil tu niekoľko rokov života.
Nepochybne ho vlastná životná skúsenosť priviedla k napísaniu štvordielneho humoristického románu Osudy dobrého vojáka Švejka. Kniha sa dočkala prekladov do 54 jazykov nehovoriac o množstve filmových a divadelných spracovaní. Dnes (30. apríla) uplynie 140 rokov od narodenia českého spisovateľa a novinára Jaroslava Haška.
Jaroslav Hašek sa narodil 30. apríla 1883 v Prahe. Jeho otec bol notorický alkoholik, zomrel, keď mal chlapec trinásť rokov. Mladý Hašek študoval na gymnáziu s vyznamenaním, po otcovej smrti sa však jeho prospech zhoršil. Zo školy ho vylúčili a napokon absolvoval obchodnú akadémiu a zamestnal sa v banke.
Čoskoro však prišiel na chuť potulkám po rodných Čechách i v zahraničí – jeho cesty viedli do Bavorska, Švajčiarska či do Benátok. Sympatizoval s anarchistami, v roku 1907 ho odsúdili na mesiac väzenia, keďže pri demonštrácii napadol strážnika. Zlom v jeho živote priniesla jeho žena Jarmila Mayerová, s ktorou sa zosobášili v roku 1910. Zamestnal sa v časopise Svět zvířat, manželom sa narodil syn.
Rodinná idyla však trvala krátko. Spisovateľ sa opäť vrátil k životu v pochybnej spoločnosti. Z tohto obdobia pochádza jeho paródia na politický zápas – fiktívna Strana mírného pokroku v mezích zákona. Živil sa príležitostným písaním, prispieval do Českého slova, Pochodně, Čechoslovanu, Humoristických listov.
Základom Haškovej tvorby boli jeho skutočné zážitky. Nenávidel pretvárku, sentimentalitu a mal odpor k mravným a literárnym konvenciám. Drobné poviedky, satiry, črty a humoresky uverejňoval v časopisoch, neskôr v knižných súboroch (Trampoty pana Tenkráta, Průvodčí cizinců, Můj obchod se psy). Podľa Jindřicha Chalupeckého a ďalších životopiscov však Haškovu osobnosť i tvorbu ovplyvňovala aj jeho skrytá homosexualita.
V roku 1915 ho odviedli na karpatský front. Prebehol k Rusom a politicky pôsobil medzi československými vojakmi. Zastával ostro protikomunistické názory a pre negatívne postoje k rodiacej sa československej politickej reprezentácii sa ocitol pred súdom. Tam všetko odvolal a prisľúbil, že bude dobrým vojakom.
V roku 1917 zasa zahorel pre myšlienku ruskej boľševickej revolúcie. „Tu, z prostých a zdravých sŕdc, silných vierou a horúcich láskou, sa rodí lepší svet,“ povedal vtedy. Utiekol od legionárov, ktorí naňho vydali zatykač. Túlal sa po ruských oblastiach ovládaných boľševikmi – dostal sa do Simbirska, vstúpil do českých oddielov Červenej armády. Ruské úrady ho poslali do Bulgumy, kde bol komisárom mestečka a vyvíjal aktívnu politickú činnosť. Pôsobil v mestách v Irkutsk, Omsk, Krasnojarsk. Oženil sa s Alexandrou Lvovou, pričom tvrdil, že je slobodný a bezdetný.
Sovietski súdruhovia si ho nevedeli vynachváliť. Keď sa na naňho neskôr pýtal komunisticky orientovaný spisovateľ Ivan Olbracht, dostal odpoveď, že Hašek patril k najlepším ľuďom, akých ázijské Rusko malo. Na otázku, či nepije, dostal Olbracht odpoveď: „Och, och, súdruh, čo to len hovoríte?“
Keď sa však v roku 1920 vrátil do Prahy, žil opäť ako pred vojnou – akurát bol podľa priateľov zatrpknutejší. Usadil sa v Lipnici nad Sázavou. V roku 1921 začal písať Osudy dobrého vojaka Švejka – príbeh, ktorý vyšiel knižne už v roku 1912 pod názvom Dobrý voják Švejk a jiné podivné historky. Na knihe priebežne pracoval aj počas vojny, no záverečnú podobu dostala práve v posledných rokoch Haškovho života.
Posledné stránky románu diktoval so značne podlomeným zdravím na Silvestra roku 1922. Zomrel na celkové zlyhanie organizmu 3. januára 1923, pričom posledný štvrtý diel Švejka mu pomohol dopísať Karel Vaněk.
Postavou dobromyseľného ale i slabomyseľného vojaka Švejka zosmiešnil Hašek všetky hodnoty starého sveta definované prísnou spoločenskou hierarchiou a byrokraciou. Mnohí Haškovi rovesníci Švejka odmietali ako nedostatočne umeleckú literatúru. Jeho priatelia a spolupracovníci však vedeli, že za zdanlivou ľahkosťou až nedbalosťou pri písaní sa skrývala veľká zodpovednosť k dielu, ktoré považoval za svoje vrcholné. Jednotlivé kapitoly mal premyslené a rozprával ich svojmu okoliu. „Kniha musela pohoršiť všetkých, ktorí ešte dúfali v starý svet a chceli jeho hodnoty zachrániť,“ napísal o Švejkovi Jindřich Chalupecký. Hneď na začiatku sa predalo 27.000 kusov, napokon však vyšla v mnohých vydaniach a prekladoch do 54 jazykov sveta.
Režisér Karel Steklý podľa nej nakrútil v roku 1956 film Dobrý voják Švejk a o rok neskôr pokračovanie Poslušně hlásím. Do hlavnej úlohy Švejka obsadil Rudolfa Hrušínského. Filmového spracovania sa dočkali aj Haškove poviedky, napr. v roku 1952 vznikli Haškovy povídky ze starého mocnářství režiséra Miroslava Hubáčka, o tri roky neskôr nakrútil bláznivú komédiu Vzorný kinematograf Haška Jaroslava režisér Oldřich Lipský.
