Takmer štyri desaťročia – od konca druhej svetovej vojny – vládol v Juhoslávii Josip Broz Tito. Po jeho smrti v máji 1980 sa začali postupne vyostrovať rozpory medzi jednotlivými zväzovými republikami.
Narastajúce sociálne napätie, národnostné a ekonomické rozdiely stále viac a viac podnecovali separatistické a nacionalistické tendencie jej jednotlivých častí. Udalosti v bývalej Juhoslávii vyvrcholili jej krvavým rozpadom. Od konca existencie tohto multietnického balkánskeho štátu uplynie 20 rokov.
Po smrti Josipa Broza Tita sa ocitla federálna vláda v Belehrade vo veľmi zložitej situácii. Medzi vedúcimi predstaviteľmi zväzových republík a centrom vznikali zásadné nezhody ohľadne ďalšieho administratívneho usporiadania krajiny a jej spravovania. Rôzne predstavy o budúcom usporiadaní Juhoslávie viedli k postupnému vyhlasovaniu nezávislosti jednotlivých juhoslovanských republík.
Slovinsko a Chorvátsko vyhlásili nezávislosť 25. júna 1991, čo bol začiatok rozpadu niekdajšieho spoločného štátu. Následne tak urobilo Macedónsko (8. septembra 1991 – od januára 2019 Severné Macedónsko), Bosna a Hercegovina (1. marca 1992) a 27. apríla 1992 vyhlásila nezávislosť Juhoslovanská zväzová republika (JZR), ktorú tvorilo Srbsko (vrátane bývalých autonómnych oblastí Vojvodina a Kosovo) a Čierna Hora.
Proces rozpadu Juhoslávie sprevádzala vlna ozbrojených konfliktov. Po skončení občianskych vojen na slovinskom území, v Chorvátsku a na území Bosny a Hercegoviny v prvej polovici 90. rokov 20. storočia, došlo na Balkáne koncom 90. rokov k ďalšiemu konfliktu. Severoatlantická aliancia (NATO) začala 24. marca 1999 operáciu Spojenecká sila, v rámci ktorej bombardovala ciele na území JZR, ako odvetu za tvrdé zákroky srbských jednotiek proti albánskym separatistom v Kosove.
Vnútropolitickú situáciu v Juhoslovanskej zväzovej republike, nazývanou tiež „malá“ alebo „tretia“ Juhoslávia, charakterizovali politické roztržky, katastrofálna hospodárska situácia, ako aj odpor Albáncov v Kosove.
Posledným dejstvom existencie Juhoslávie sa stalo mimoriadne zasadanie zväzového parlamentu, ktorý sa zišiel 4. februára 2003 v Belehrade. Poslanci rozhodli o vytvorení Srbska a Čiernej Hory (SČH), voľného štátneho zväzku, ktorý nahradil Juhoslovanskú zväzovú republiku. Príslušnú dohodu o transformácii podpísali predstavitelia Srbska a Čiernej Hory už 14. marca 2002 za sprostredkovania Európskej únie, po čom nasledovali mesiace komplikovaných rokovaní o texte ústavnej charty SČH.
V oboch komorách zákonodarného zboru podporila predtým ústavnú chartu nového štátu a vykonávacie zákony absolútna väčšina poslancov. V 40-člennej hornej komore, kde sa hlasovalo najskôr, bolo za 26, proti hlasovalo sedem poslancov. Zo 138 poslancov dolnej komory za chartu hlasovalo 72, proti 39. Hlasovanie o vykonávacom zákone sa skončilo pomerom hlasov 72:39.
Vyhlásením nového štátneho zväzku s názvom Srbsko a Čierna Hora prestala Juhoslávia formálne existovať. Tento štátny útvar zanikol definitívne o tri roky neskôr 3. júna 2006, kedy bývalá juhoslovanská republika Čierna Hora oficiálne vyhlásila nezávislosť.
