K 1. januáru 1993 sa Slovenská republika a Česká republika stali samostatnými štátmi. Ešte mesiac ich však spájala spoločná mena, československá koruna. Až v prvých dňoch februára došlo aj k menovej odluke. Od udalostí, ktoré viedli k vzniku slovenskej koruny, uplynulo 30 rokov.
Ústavný zákon č. 541/1992 o delení majetku ČSFR prijalo 13. novembra 1992 Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (FZ ČSFR, parlament spoločného štátu). V posledný deň roka 31. decembra 1992 zástupcovia Štátnej banky československej (ŠBČS), Českej národnej banky (ČNB) a Národnej banky Slovenska (NBS) podpísali protokol o rozdelení, odovzdaní a prevzatí zlatých zásob po ŠBČS.
Po 1. januári 1993 platila v oboch krajinách československá koruna. Keďže oba štáty mali už svoje národné banky, správou spoločnej meny bol poverený tzv. Menový výbor. Menová únia mala pôvodne vydržať až do 30. júna 1993. Pod tlakom reality k menovej odluke došlo oveľa skôr.
Príčinou boli rozdielne názory politických reprezentácií ČR a SR, ale tiež výkonnosť českej a slovenskej ekonomiky. „Peniaze začali odtekať zo Slovenska k nám a neexistoval žiadny mechanizmus ako tieto peňažné toky obrátiť,“ vysvetľoval vtedajší český premiér a neskôr prezident ČR Václav Klaus. Zahraniční investori sťahovali z oboch krajín krátkodobý kapitál a klesli devízové rezervy.
Scenár menovej odluky nebol nový, vyskúšal ho už československý minister financií Alojz Rašín pri zavedení menovej reformy v čerstvo vzniknutom Československu v roku 1919.
Národná rada (NR) Slovenskej republiky schválila 2. februára 1993 zákon o menovej odluke, ktorým zaviedla slovenskú korunu (Sk) ako novú menu novovzniknutej samostatnej SR. V ten istý deň prijala analogickú právnu normu aj Česká republika.
Keďže ešte neboli k dispozícii české ani slovenské platidlá, ostali v obehu bankovky opatrené slovenskými, resp. českými kolkami. Už v roku 1992 v utajení dodala kolky britská firma Thomas De La Rue, ktorá ich dala vytlačiť v špecializovanej tlačiarni v kolumbijskej Bogote. Lepenie kolkov na bankovky s hodnotou 100, 500 a 1000 Kčs prebiehalo v utajení na sklonku roku 1992 a začiatkom roku 1993 za pomoci brigádnikov. Menšie bankovky 10, 20 a 50 Kčs ostali neokolkované.
V dňoch od 4. do 7. februára 1993 prebiehala výmena okolkovaných peňazí za neokolkované. Každý človek si mohol vymeniť 4000 korún, deti do 15 rokov tisícku. Viac peňazí mohli uložiť na účty obchodných bánk, alebo si ich preposlať poštovou zloženkou – ľudia zaplatili neokolkovanými bankovkami a vyzdvihli si okolkované.
Väčšina občanov si však prebytočnú hotovosť uložila v bankách. Výmena bankoviek za okolkované prebiehala na území ČR aj SR pokojne, bez dlhého čakania či incidentov. Počas týchto štyroch dní boli zastavené bankové prevody.
Obeživo si oba štáty rozdelili v pomere 2:1 v prospech Česka. Slovenská a česká koruna začali platiť 8. februára o polnoci a neokolkované bankovky boli k tomuto dátumu už len bezcennými papiermi. Nové slovenské bankovky sa dostávali do obehu počas roka 1993, autorom ich výtvarného návrhu bol maliar Jozef Bubák.
Slovenská republika nahradila 1. januára 2009 slovenskú korunu spoločnou európskom menou euro, a to súčasne v hotovostnom aj bezhotovostnom obehu.
