Predaje cez internet, ktoré nabrali na obrátkach počas pandémie, naďalej rastú. Vlani až 65 percent Slovákov a Sloveniek kupovalo tovar cez internet.
Len päť krajín Európskej únie má vyšší podiel online zákazníkov v populácii ako Slovensko. Medzi nimi aj bohaté Luxembursko a európski digitálni lídri, akými sú Švédsko či Dánsko. Vyplýva to z najnovšieho ročného prieskumu európskeho štatistického úradu Eurostat.
Tunajšia obľuba online nakupovania vzrástla od pandémie najviac spomedzi krajín EÚ. V prvom pandemickom roku 2020 nakupovalo cez internet 48 percent Slovákov. Najčastejšie kupovaným artiklom naďalej zostáva oblečenie a obuv, vrátane športových odevov.
Nasledujú vitamíny a doplnky výživy, ktoré si cez internet objednáva každý piaty Slovák či Slovenka. Už od roku 2021 patríme medzi krajiny s najväčším záujmom o výživové, farmaceutické a medicínske produkty, predávané bez predpisu. Na tie sa doťahujú dodávky hotových jedál z reštaurácií a reťazcov rýchleho občerstvenia. Päticu najviac objednávaných tovarov dopĺňa kozmetika a nábytok.
Online nákupy sú rozšírené najmä medzi vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi všetkých vekových kategórií, a to naprieč Európou. Ich dopyt v prvom rade smeruje na internetové stránky ponúkajúce oblečenie. Slovensko nie je výnimkou. Rozdiel je vo výrazne vyššom záujme vysokoškolsky vzdelaných o výživové a medicínske doplnky. Na Slovensku ich kupuje 32 percent, v únii 17 percent vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Muži sa okrem toho zameriavajú na elektroniku, ženy na kozmetiku.
Európskym zvyklostiam sa vymykajú aj tunajšie časté nákupy mužov s nízkym vzdelaním. Tí vo väčšom rozsahu objednávajú spotrebnú elektroniku, filmy a reštauračnú stravu. Vitamíny a výživové doplnky má v zásielke len máloktorý z nich.
Veková štruktúra online spotrebiteľov je podobná európskej, s výnimkou mladej generácie. Medzi mladými ľuďmi na Slovensku je online nakupovanie oveľa rozšírenejšie než v únii. Štatistiky dvíhajú najmä mladé ženy vo veku od 16 do 24 rokov. Najčastejšie si objednávajú oblečenie, kozmetiku a jedlo z reštaurácií či prevádzok rýchleho občerstvenia.
Na Slovensku každý druhý nezamestnaný kupuje tovar cez internet. Ľudia bez práce vo väčšine ostatných krajín EÚ takto nakupujú v oveľa menšej miere. Práve nezamestnaní, ľudia s nízkym vzdelaním a iné príjmovo slabšie skupiny sú vyhľadávačmi lacnejších ponúk na internete. To vysvetľuje aj veľké množstvo malých objednávok zo Slovenska.
Slovenskí online zákazníci, na rozdiel od iných Európanov, robia veľa drobných objednávok. Vyše 28 percent z nich platí za zásielku menej ako 50 eur. Európska únia ako celok má len necelých 13 percent takýchto internetových klientov. S vyššou príjmovou úrovňou krajiny rastie aj priemerná hodnota objednávky.
Drobné online nákupy odrážajú nižšie príjmy v krajine, ale zároveň vyvolávajú otázky o efektívnosti doručovania. Pri častom doručovaní rastúceho počtu malých zásielok, dodávaní do odľahlých kútov krajiny či vracaní tovaru z e-shopov vznikajú nadmerné emisie oxidu uhličitého. Riešením je moderné doručovanie do výdajných boxov. Komisia pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa Európskeho parlamentu považuje doručovanie do výdajných miest (pick-up pointov) za značný pokrok v technológii doručovania zásielok.
Odber zásielky na výdajnom mieste alebo zo samoobslužného boxu podľa nej produkuje o pätinu nižšie emisie v porovnaní s doručovaním priamo na adresu. Ako upozorňuje komisia, ani žiadané zmeny obchodného modelu kuriérskych služieb však nedokážu vyrovnať emisie z rastúceho rozsahu e-commerce. Množstvo doručovaných zásielok totiž neustále rastie a európski zákazníci stále preferujú klasické doručovanie domov. Poľahčujúcou okolnosťou pre Slovensko je jeho šiesta najhustejšia sieť jednotných odberných miest v Európe.
