Pondelok 26.9.2022
sk
Edita
cz
Andrea
, Ondřejka

Predbehol dobu a skončil v plameňoch inkvizície. Giordano Bruno patrí k zakladateľom vedy

Za bádanie ho odsúdili na smrť upálením.


Giordano Bruno bol taliansky filozof, matematik, básnik, astronóm a dominikánsky mních, ktorý patrí k zakladateľom modernej vedy. Svojím bádaním predbehol svoju dobu o stovky rokov a narušil ním viaceré dogmy cirkvi. Niet preto divu, že sa za svoje názory musel zodpovedať pred inkvizičným tribunálom, ktorý ho odsúdil na trest smrti upálením.

Slobodomyseľný učenec

Giordano Bruno sa narodil v januári roku 1548 (presný deň nie je známy) v talianskej dedine Nola ako Filippo Bruno. Jeho rodičmi boli vojak Giovanni Bruno a Fraulissa Savolino. O jeho mladosti sa toho príliš veľa nevie. Je známe len toľko, že študoval v Naples, neskôr navštevoval prednášky na univerzite Studium Generale. Ako 17-ročný vstúpil do rádu dominikánov a prijal meno Giordano.

Profimedia

V roku 1572 ho vysvätili za kňaza. Podľa všetkého bol Bruno už vo svojej mladosti mimoriadne inteligentný a vynikal ohromujúcou pamäťou (aj počas svojho procesu dokázal zo svojich spisov z hlavy citovať rozsiahle pasáže). Bol horlivým študentom a priam hltal najrôznejšie filozofické spisy, od Pythagora cez Platóna, Averroesa až po Aristotela. Veľký vplyv naňho malo dielo filozofa Mikuláša Kuzánskeho a poľského astronóma a filozofa Mikuláša Kopernika.

Bruno mal tiež prirodzený sklon k slobodomyseľnosti a lákali ho aj knihy, ktoré boli zakázané a považované za kacírske. Nasávanie najrôznejších znalostí a filozofických systémov ho priviedlo k silným pochybnostiam o cirkvi a jej dogmách. Niektorí bádatelia ho kvôli tomu považovali za ateistu, hoci Bruno neskôr počas svojho procesu tvrdil, že kresťanské učenie nespochybňuje. Jeho názory a filozofia však naznačujú, že bol skôr gnostický panteista a Boha stotožňoval s prírodou.

Wikimedia Commons

Prvé problémy s cirkvou

Jeho záujmy a bádanie neunikli pozornosti cirkvi a Bruno bol v roku 1576 obvinený z kacírstva. To bolo nebezpečné vždy, ale pre Bruna, ktorý bol zároveň kňazom, to bolo nebezpečné dvojnásobne. Bol tak prinútený utiecť z Neapola. Najprv sa usídlil v Ríme, neskôr sa presunul do Ženevy. Na žiadnom mieste ale nikdy nepobudol dlho. Jeho tvrdohlavosť a neochota zľaviť zo svojich ideálov mu robili problémy všade, kam prišiel. V rokoch 1576 až 1583 sa túlal po rôznych miestach v Európe.

Istú dobu zotrval v Paríži pod ochranou svojich patrónov. Jeho teórie urobili veľký dojem aj na kráľa Henricha III. V Paríži Bruno napísal viacero svojich diel, napríklad Cantus Cicareus (Kruhové zariekavanie) či Ars Memoriae (Umenie pamäti). V roku 1583 sa presunul do Anglicka, kde ako hosť francúzskeho veľvyslanca Michela de Castelnau strávil dva najpokojnejšie roky.

Právnici sa podelili o historky s klientami, ktorí im akosi zabudli povedať celú pravdu

Odporúčame prečítať:

Právnici sa podelili o historky s klientmi, ktorí im akosi zabudli povedať celú pravdu

V tomto období napísal svoje zrejme najdôležitejšie spisy, a síce La Cena de le Ceneri (Večera na popolcovú stredu) a hlavne De l’infinito universo et Mondi (O nekonečne, vesmíre a svetoch). Bruno vychádzal z učenia Mikuláša Kopernika, ale jeho teórie rozšíril. Tvrdil, že Zem v žiadnom prípade nie je stredom vesmíru, ako tvrdili niektorí iní učenci. Zašiel ale ešte ďalej.

Vyhlásil totiž, že vesmír je nekonečný, a teda nemôže mať stred. Tvrdil tiež, že v ňom existujú tisíce a milióny ďalších hviezd a planét, ktoré môžu byť obývané inteligentným životom. Zem a Slnko sú teda len malou kvapkou v ohromnom nekonečne kozmu.

Wikimedia Commons

To ale pre cirkev predstavovalo mimoriadne horkú pilulku, pretože to narušovalo jej učenie o výnimočnosti človeka, ktorý bol stvorený na obraz boží. Ak by existovali ďalšie planéty s inteligentným životom, celá Ježišova obeť, ktorou vykúpil hriechy ľudstva, by dostala trhliny. Ak aj ostatné planéty a ich obyvateľov stvoril Boh, mala každá vlastného Spasiteľa?

Priamo to odporovalo predstave sveta tak, ako ho podávala Biblia. Okrem toho Brunove názory útočili aj na dogmy o prvotnom hriechu a narušili aj kreacionistické tvrdenia cirkvi. Tvrdil, že vesmír nebol stvorený, ale je večný a nehybný.

V roku 1585 sa opäť rôzne potuloval po viacerých mestách, pobýval v Paríži, v nemeckom Marburgu a Wittenbergu a v roku 1588 strávil pol roka aj v Prahe. Krátko učil matematiku na univerzite v Padove, ale toto miesto musel opustiť, keďže ho dostal Galileo Galilei (ktorý mal neskôr tiež závažné problémy s inkvizíciou).

Zatknutie

Posledná kapitola Brunovho života za začína odvíjať v roku 1591. Práve v tomto roku prijal pozvanie od svojho žiaka Giovanniho Moceniga a vrátil sa do Talianska. Usadil sa v Benátkach, ale už o rok neskôr ho sám Mocenigo udal ako kacíra. Nie je úplne jasné, prečo to urobil.

Existuje hypotéza, že bol agentom inkvizície a jeho úlohou bolo Bruna proste vylákať z bezpečia. Iné zdroje zase uvádzajú, že Mocenigo bol nespokojný s tým, čo ho Bruno učil. Nech je, ako chce, Giordano Bruno bol napokon 22. mája 1592 zatknutý.

Profimedia

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane


Tagy:

Ako hodnotíš tento článok?

Najčítanejšie
Podobné

Vitaj na stránke EMEFKA

Posúvaj prostom doľava alebo doprava a objav viac

Práve sa deje

Klikni a uvidíš aké máme novinky

Domov
Hľadať
TOP
Anketa dňa
Trending
Práve sa deje
Mám záujem o spoluprácu

    *dané pole je potrebné
    vyplniť

    Tip na článok

      Formáty: .jpg, .png
      Veľkosť max
      15mb
      V prípade väčšej prílohy pripojte do tela správy link na wetransfer
      *dané pole je potrebné
      vyplniť

      Nahlásiť chybu na stránke

        Formáty: .jpg, .png
        Veľkosť max
        5mb
        *dané pole je potrebné
        vyplniť