Predbehol dobu a zhorel v plameňoch inkvizície. Giordano Bruno patrí k zakladateľom vedy

Giordano Bruno bol taliansky filozof, matematik, básnik, astronóm a dominikánsky mních, ktorý patrí k zakladateľom modernej vedy. Svojím bádaním predbehol svoju dobu o stovky rokov a narušil ním viaceré dogmy cirkvi. Niet preto divu, že sa za svoje názory musel zodpovedať pred inkvizičným tribunálom, ktorý ho odsúdil na trest smrti upálením.

Slobodomyseľný učenec

Giordano Bruno sa narodil v januári roku 1548 (presný deň nie je známy) v talianskej dedine Nola ako Filippo Bruno. Jeho rodičmi boli vojak Giovanni Bruno a Fraulissa Savolino. O jeho mladosti sa toho príliš veľa nevie. Je známe len toľko, že študoval v Naples, neskôr navštevoval prednášky na univerzite Studium Generale. Ako 17-ročný vstúpil do rádu dominikánov a prijal meno Giordano.

V roku 1572 ho vysvätili za kňaza. Podľa všetkého bol Bruno už vo svojej mladosti mimoriadne inteligentný a vynikal ohromujúcou pamäťou (aj počas svojho procesu dokázal zo svojich spisov z hlavy citovať rozsiahle pasáže). Bol horlivým študentom a priam hltal najrôznejšie filozofické spisy, od Pythagora cez Platóna, Averroesa až po Aristotela. Veľký vplyv naňho malo dielo filozofa Mikuláša Kuzánskeho a poľského astronóma a filozofa Mikuláša Kopernika.

Bruno mal tiež prirodzený sklon k slobodomyseľnosti a lákali ho aj knihy, ktoré boli zakázané a považované za kacírske. Nasávanie najrôznejších znalostí a filozofických systémov ho priviedlo k silným pochybnostiam o cirkvi a jej dogmách. Niektorí bádatelia ho kvôli tomu považovali za ateistu, hoci Bruno neskôr počas svojho procesu tvrdil, že kresťanské učenie nespochybňuje. Jeho názory a filozofia však naznačujú, že bol skôr gnostický panteista a Boha stotožňoval s prírodou.