Guy Pearce – Dobrodružstvá Priscilly, kráľovnej púšte
Pearce v úlohe drag queen Felicie je absolútnym zjavením a dôkazom jeho neskutočnej chameleónskej povahy. V čase, keď bola takáto rola pre mladého herca obrovským riskom, sa Pearce do nej vrhol s nespútanou energiou, šarmom a drzosťou. Pod nánosmi mejkapu a flitrov však neskrýva len vtipnú figúrku, ale zraniteľného mladého muža hľadajúceho prijatie.
Jeho fyzická transformácia a práca s telom sú v tomto filme dokonalé, pričom jeho Felicia je provokatívna, vtipná, no v kľúčových momentoch nesmierne ľudská. Pearce dokázal vyvážiť táborovú teatrálnosť s úprimným citom, čím pomohol vytvoriť kultové dielo, ktoré dodnes rezonuje. Tento výkon zostáva jedným z najvýraznejších bodov jeho bohatej filmografie.
Gary Oldman – Dracula
Oldmanov Dracula nie je len ďalším filmovým monštrom, ale tragickým romantickým hrdinom, ktorý prechádza viacerými vizuálnymi aj psychologickými transformáciami. Od vráskavého, perverzného starca až po charizmatického mladého kniežaťa, Oldman mení nielen svoj hlas, ale celú „auru“. Jeho schopnosť vniesť do postavy upíra hlboký smútok a stáročia trvajúcu túžbu po láske robí z tohto výkonu nadčasové dielo.
Oldman tu pracuje s divadelnou expresívnosťou, ktorá však v kontexte Coppolovho vizuálneho štýlu pôsobí dokonale. Každý jeho pohyb je premyslený, každé slovo má váhu osudovosti. Je to podmanivý a zároveň desivý výkon, ktorý definuje Draculu pre moderné publikum ako bytosť hodnú strachu aj ľútosti.
Adam Driver – Mlčanie
V historickej dráme Martina Scorseseho Driver podáva výkon, ktorý je fyzicky aj psychicky vyčerpávajúci. Ako jezuitský kňaz Francisco Garupe prechádza drastickou fyzickou premenou, no najpôsobivejšia je jeho vnútorná cesta viery a pochybností. Driver do postavy vložil asketickú intenzitu, ktorá kulminuje v momentoch, keď je nútený konfrontovať sa s vlastným presvedčením v krutých podmienkach Japonska.
Jeho Garupe je protipólom k hlavnej postave, pričom Driver prináša do filmu surovú, takmer fanatickú energiu, ktorá je však hlboko zakorenená v láske k Bohu. Sledovať jeho utrpenie a neochvejnosť je pre diváka spirituálnym zážitkom.
Natalie Portman – Návrat do Cold Mountain
Hoci má Portman v tomto epose menšiu úlohu, jej stvárnenie osamelej mladej matky Sary je emocionálnym vrcholom filmu. V krátkom čase dokázala vykresliť zúfalstvo vojnou zničenej ženy, ktorá bojuje o prežitie seba a svojho dieťaťa v nepriateľskom svete. Jej scéna s Judom Lawom je mrazivým portrétom nedôvery a hlbokej traumy.
Portman tu pôsobí krehko a zároveň drsne, zbavená akejkoľvek hollywoodskej krásy v prospech surovej pravdy. Je to výkon, ktorý vám zostane v pamäti dlho po skončení filmu, pretože v sebe nesie všetku tragédiu občianskej vojny vtesnanú do osudu jednej ženy. Ukazuje, že skutočne veľký herec nepotrebuje hodiny na plátne, aby zanechal nezmazateľnú stopu.
Ben Mendelsohn – Najtemnejšia hodina
V tieni Garyho Oldmana v úlohe Churchilla podáva Mendelsohn geniálne striedmy a presný výkon ako kráľ Juraj VI. Namiesto toho, aby sa snažil Churchilla prekričať, volí cestu tichej autority a postupne budovaného rešpektu. Jeho zobrazenie kráľovho hendikepu a počiatočnej nedôvery k novému premiérovi je zahrané s nesmiernou jemnosťou a vkusom.
Chémia medzi ním a Oldmanom je jedným z pilierov filmu, pričom Mendelsohn prináša potrebný pokoj a stabilitu. Jeho kráľ nie je len historickou figúrkou, ale mužom, ktorý si uvedomuje ťarchu svojej koruny v čase najväčšej krízy. Je to podceňovaný, elegantný výkon, ktorý dodáva filmu historickú aj emocionálnu vážnosť.
