Hodnota IQ je stále považovaná ako základný bod na určenie inteligencie človeka. Faktom ale je, že viacero odborníkov IQ testy spochybnilo s tým, že o celkovej inteligencii nehovoria príliš veľa. Okrem inteligenčného kvocientu sú totiž dôležité aj jej iné zložky (napr. emocionálna inteligencia).
Dá sa tiež povedať, že pokiaľ má niekto vysoké IQ, ešte to automaticky neznamená, že sa mu bude dariť v praktickom živote. Práve naopak, v bežných činnostiach by ho mohol predstihnúť niekto, kto má IQ výrazne nižšie. Napriek tomu nám tieto testy môžu poskytnúť aspoň nejakú orientáciu.
Poznáš ale meno a príbeh človeka, ktorý mal údajne najvyššie IQ v celej histórii? Bol ním William James Sidis, ktorého IQ sa malo pohybovať v neuveriteľnej hodnote 270 bodov. Len pre ilustráciu, bežné IQ sa pohybuje v rozsahu 90 až 110, géniovia majú potom IQ 140, prípadne viac. Dá sa teda povedať, že Sidis ich výrazne predbehol. Ako sa to ale prejavilo v jeho živote?
Zázračné dieťa
William James Sidis sa narodil 1. apríla 1898 v americkom New Yorku do židovskej rodiny. Jeho rodičia Boris Sidis a Sarah Mandelbaum pochádzali z Ukrajiny, odkiaľ ale boli nútení utiecť kvôli zvyšujúcemu sa antisemitizmu a pogromom. Obaja boli vzdelanci a intelektuáli. Boris pracoval ako psychiater, Sarah bola absolventkou medicíny.
K vzdelávaniu a poznaniu viedli aj svojho syna Williama. Ich spôsobu výchovy sa ale neskôr dostalo výraznej kritiky. Sidisovci boli totiž pevne presvedčení, že ich syn je výnimočný, a boli odhodlaní z neho „vyrobiť“ génia. Často pri tejto svojej snahe boli neoblomní a miestami až agresívni. Tieto výchovné praktiky sa na malom Williamovi začali rýchlo prejavovať, prispela k tomu však aj nesporná vrodená inteligencia, ktorú podedil po svojich rodičoch.
Už ako malý chlapec privádzal svoje okolie k úžasu. Tak napríklad sa úplne sám naučil čítať noviny, a to už v 18 mesiacoch. Neskôr preukázal ohromný talent na jazyky. Ako osemročný ovládal osem jazykov, konkrétne gréčtinu, ruštinu, nemčinu, hebrejčinu, aramejčinu, turečtinu, latinčinu a francúzštinu.
Jeho záujem o jazyky ho dokonca priviedol k tomu, aby vytvoril vlastný, úplne nový jazyk. Nazval ho Vendergood a výrazne sa pri jeho tvorbe nechal ovplyvniť latinčinou. Vytvoril ho vo svojich ôsmich rokoch. Písal tiež poéziu vo francúzštine a napísal aj román.
Najmladší študent na Harvarde
Williamov otec nemal o jeho genialite pochybnosti. Keď Sidis oslávil deväť rokov, jeho otec nástojil na tom, aby začal študovať na prestížnej Harvardovej univerzite. Škola ho najprv odmietla zapísať pre jeho nízky vek. Jeho otec sa však nevzdal a Sidis napokon na univerzitu naozaj nastúpil, hoci o pár rokov neskôr.
Ako 11-ročný sa ale aj tak stal najmladším študentom v dejinách Harvardu. Vynikal najmä v matematike a na univerzite dokonca prednášal harvardskému matematickému klubu o štvordimenzionálnych telesách. Svojimi znalosťami šokoval mnohých profesorov a matematikov, ktorí mu veštili veľkú budúcnosť.
O mladého génia sa začali zaujímať aj novinári, hoci Sidis si na svetlá reflektorov a slávu nikdy príliš nepotrpel. Jeho pobyt na Harvarde navyše nebol šťastný. Mladý génius si musel vytrpieť šikanu zo strany starších študentov, čo nezriedka vyústilo aj vo fyzické násilie. Sidisovi sa posmievali pre jeho introvertnosť, ale aj presvedčenie, že chce do konca života žiť v celibáte. Ako 16-ročný získal titul bakalára a bol odhodlaný stiahnuť sa do ústrania.
Jeho rodičia však mali iné plány a zo svojho syna chceli mať rešpektovaného akademika. S ich pomocou napokon Sidis získal prácu ako asistent na katedre matematiky na Riceovej univerzite. Na tento post nastúpil ako 17-ročný a vyučoval euklidovskú a neeuklidovskú geometriu a trigonometriu. Aj tu sa však opakoval scenár ako z Harvardu.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
