V tomto roku bolo v Európe zaznamenaných nečakane veľa prípadov istého ochorenia, ktorého výskyt môže súvisieť aj so zmenami klímy. Prenášajú ho otravné komáre a ako vieme, tie sú najaktívnejšie počas najteplejších mesiacov roka.
Ochorenie, ktoré sa v Európe počas tejto sezóny vyskytlo viac ako tisíckrát, môže predstavovať vysoké riziko hlavne pre ľudí so slabšou imunitou a staršie osoby.
Napriek tomu, že zatiaľ neexistuje vakcína a ani špecifická liečba, existujú opatrenia, ktoré môže každý z nás spraviť pri snahe sa chrániť.
Rozšírenie v Európe
Úrady v Európe tento rok zaznamenali už viac ako 1 000 prípadov západonílskej horúčky. Vyplýva to zo správy Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), o ktorej informuje TASR na základe správy agentúry DPA.
ECDC uviedlo, že do 3. septembra evidovali v 15 európskych krajinách celkovo 1086 prípadov. Ich počet v posledných týždňoch výrazne stúpol. Začiatkom augusta pritom v siedmich európskych štátoch hlásili 241 prípadov.
Najviac nakazených zaznamenali v Taliansku, kde evidujú 516 prípadov. Nasleduje Grécko s 284 prípadmi a Španielsko s 88 prípadmi. Ochorenie sa celkovo objavilo v 144 oblastiach naprieč Európou, z toho 62 sa nachádza v Taliansku. ECDC zároveň upozornilo, že dostupné údaje nemusia zachytávať úplný rozsah šírenia ochorenia.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneZápadonílska horúčka sa prenáša prostredníctvom komárov, ktoré sa predtým nakŕmili krvou infikovaného vtáctva. V Európe sa vírus šíri najmä počas sezóny od neskorej jari do konca jesene, pričom najviac prípadov sa objavuje medzi júlom a septembrom.
V závažných prípadoch môže západonílska horúčka zasiahnuť nervový systém a spôsobiť napríklad encefalitídu alebo meningitídu. Momentálne neexistuje vakcína proti vírusu ani špecifická liečba západonílskej horúčky. Lekári sa preto sústreďujú najmä na zmierňovanie príznakov a pri ťažkom priebehu na podpornú liečbu v nemocnici.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča chrániť sa pred uštipnutím komármi, napríklad používaním repelentov a nosením vhodného oblečenia. Prirodzený cyklus západonílskeho vírusu prebieha predovšetkým medzi vtákmi a komármi rodu Culex. Ľudia a kone sú považovaní za konečných, respektíve náhodných hostiteľov. Po nakazení môžu ochorieť, vírus však spravidla ďalej neprenášajú.
Podľa nemeckého Inštitútu Roberta Kocha (RKI) pre kontrolu a prevenciu chorôb si väčšina infikovaných ľudí neuvedomuje, že vírus prenáša. Približne 70 až 80 percent nakazených totiž nemá žiadne príznaky. Vedci preto predpokladajú, že skutočný počet prípadov môže byť podstatne vyšší.
Výskyt aj u susedov
V Maďarsku prvý tohtoročný prípad západonílskej horúčky zaznamenali v 33. kalendárnom týždni, ktorý sa začal 10. augusta. Ochorenie potvrdili laboratórne testy Národného centra pre verejné zdravie a farmáciu (NNGYK).
Epidemiologické vyšetrovanie ukázalo, že dotyčná osoba pred ochorením necestovala do zahraničia. Prípad preto považujú za autochtónny, teda miestneho pôvodu.
Prvé výraznejšie prípady západonílskej horúčky počas prebiehajúcej vlny nákaz zaznamenali v Maďarsku v lete 2024. Ochorenie vtedy postihlo najmä starších ľudí v Hajducko-bihárskej a Čongrádsko-čanádskej župe, ako aj v Budapešti.
Situácia na Slovensku
Úrad verejného zdravotníctva minulý týždeň informoval, že prítomnosť vírusu západonílskej horúčky sa v žiadnej zo vzoriek nepotvrdila a ochorenie u ľudí zatiaľ nebolo zaznamenané. Vyplýva to z monitoringu vírusov v komároch, ktorý realizuje 36 regionálnych úradov verejného zdravotníctva (RÚVZ) v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied.
V rámci projektu majú RÚVZ vo svojich areáloch umiestnené takzvané lapače komárov, ktoré zostrojili v Biomedicínskom centre (BMC) SAV. Ich rozmiestnenie podľa ÚVZ umožňuje odoberať vzorky z celého územia Slovenska.
„V lapačoch sa nachádzajú karty napustené medom, ktoré lákajú práve gravidné samičky komárov, ktoré už sali krv, a preto je u nich vyššia pravdepodobnosť, že sú infikované vírusmi. Komáre v lapačoch zanechávajú biologický materiál obsahujúci nukleové kyseliny, ktorý sa následne analyzuje na prítomnosť vírusovej RNA,“ približuje úrad.
Od júla do októbra odborní pracovníci RÚVZ raz týždenne kontrolujú lapače. Odobraté vzorky následne posielajú do Virologického ústavu BMC SAV, kde ich analyzujú na prítomnosť vírusov západonílskej horúčky a Usutu. Projekt monitorovania vírusov v komároch sa realizuje už tretí rok.
