Uplynulý víkend Bratislava patrila historickým dopravným prostriedkom. V rámci podujatia Rendez sa v priestoroch starého rušňového depa Bratislava-východ na Rušňovej ulici uskutočnil 26. ročník celoslovenského zrazu historických železničných vozidiel.
Podujatie sa po oba dni začalo o 10:00 a návštevníkov čakala prehliadka historických rušňov a vozňov, vystavené muzeálne exponáty a aj sprievodný program. Azda najväčšou atrakciu predstavovali mimoriadne jazdy nostalgických vlakov.
My sme sa na Rendez vydali staručkým parným vlakom, ktorý nás do dejiska priviezol z Petržalky. Nakoľko bola táto jazda pohodlná a ako dlho nám trvalo dostať sa do cieľa?
Veterán opäť v akcii
Vstupenka na historický vlak v cene zahrňovala aj vstup na samotné podujatie v priestoroch rušňového depa. Za trinásť eur sme sa teda previezli zo železničnej stanice v Petržalke cez Nové Mesto až do samotného Železničného múzea.
Hlavnou hviezdou historickej súpravy bol, samozrejme, parný rušeň 310.433. Stroj vyrobený v roku 1896 Strojárňami štátnych dráh v Budapešti strávil niekoľko rokov v múzeu, avšak od roku 2019 je opäť prevádzkyschopný a momentálne sa oň starajú členovia Klubu priateľov histórie železničnej dopravy Bratislava-východ.
Bolo skutočne ohromujúce vidieť v akcii mašinu, ktorá pracovala už v časoch Rakúsko-Uhorska, v dobe, keď ľudstvu stále zostávalo pár rokov k tomu, aby zostrojilo prvé funkčné lietadlo, v dobe, keď prežitie slovenčiny a slovenského národa zostávalo neisté.
Vozne pochádzali z československej produkcie 20. rokov 20. storočia a išlo o typickú ukážku vtedajšej výroby. V medzivojnovom období priemerný osobný vozeň na koľajniciach Československa vyzeral zhruba takto.
Ako sa v takomto vozni cestovalo? Bola jazda sto rokov starým vlakom utrpením? Vôbec nie. Jazda bola až prekvapivo pohodlná. Aj keď sme dnes vo vlakoch zvyknutí na mäkké sedadlá, aj na drevených laviciach sa sedelo skutočne dobre.
Vozne boli vybavené toaletami, vykurovaním aj osvetlením. Vozne tohto typu boli pôvodne vybavené plynovým osvetlením, čo je pre súčasného človeka ťažko predstaviteľné. Až pri dodatočných úpravách do nich bolo nainštalované elektrické osvetlenie. Vozne vo vlaku, ktorý nás odviezol na Rendez, boli v rôznom stave – na niektorých bolo vidieť, ako sa na nich podpísal zub času, ďalšie boli krásne zreštaurované.
Ako prebiehala jazda
Jazda staručkým vlakom bola skutočne výnimočným zážitkom, avšak nejde o niečo, čo by človek chcel zažívať každý deň. Hoci boli lavice pohodlné a vozne nenatriasali natoľko, ako by možno niekto čakal, problémom bol zápach.
Kúdoly dymu, ktoré vznikajú pri spaľovaní uhlia v parnom rušni, sú skutočne nepríjemné a je ich cítiť vo väčšine vlaku. Ďalšia vec, ktorá ostro kontrastuje so súčasnými vozidlami, sú malé okná. Oproti moderným vlakom bol výhľad zo storočných vozňov limitovaný. Mriežka nad oknom slúži na vetranie.
Naša jazda začala v nedeľu o 10:25 na Železničnej stanici Petržalka a od začiatku budila veľkú pozornosť. Oblakmi dymu, ako aj neustálym pískaním na seba staručká mašina neustále upozorňovala. Ľudia postávajúci na uliciach nám mávali a historický stroj si natáčali.
Jazda mala dve prestávky. O 10:50 sme sa na päť minút zastavili na železničnej stanici Bratislava-Nové Mesto, kde pristúpili ďalší cestujúci. Ďalšiu krátku pauzu sme mali len kúsok pred dosiahnutím cieľa – v železničnej stanici Rača sa náš vlak otočil, aby mohol odbočiť do dejiska Rendezu. O 11:20 sme vystúpili priamo v areáli zrazu historických železničných vozidiel.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
