Prezident SR Peter Pellegrini vyhlásil referendum s dvomi otázkami, ktoré sa budú týkať zrušenia tzv. doživotnej renty a obnovy Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry, na 4. júla. Otázka o požiadavke skrátiť volebné obdobie nebude predmetom referenda, keďže je podľa hlavy štátu v rozpore s ústavou.
Hlasovať sa bude o dvoch otázkach
Voliči budú v referende hlasovať o dvoch otázkach: „Súhlasíte so zrušením tzv. doživotnej renty napríklad pre Roberta Fica, ustanovenej v paragrafe 24a ods. 1 písm. b) zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR v aktuálnom znení?“ a „Súhlasíte s tým, aby boli obnovené Úrad špeciálnej prokuratúry a Národná kriminálna agentúra?“.
Navrhovaná otázka, ktorá podľa prezidenta nespĺňa podmienky na vyhlásenie, znela: „Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktorým skráti svoje IX. volebné obdobie a deň predčasných volieb do Národnej rady SR určí tak, aby sa konali do 180 dní od vyhlásenia výsledkov referenda?“. Referendum iniciovala mimoparlamentná strana Demokrati.
Referendum vyhlasuje prezident SR, ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov. Ústava zároveň stanovuje, že výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak je rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.
Referendá v minulosti
Slovenská republika od svojho vzniku v roku 1993 využíva inštitút referenda ako priamy nástroj demokracie, no s rozpačitými výsledkami. Hoci boli referendá vypísané viackrát, väčšina z nich skončila neúspechom. Hlavnou prekážkou je zákonná podmienka nadpolovičnej účasti voličov, ktorú sa podarilo naplniť iba v jedinom prípade.
Historicky jediným úspešným plebiscitom bolo referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2003, kde voliči vyjadrili jasnú podporu integrácii. Ostatné pokusy stroskotali na nízkej účasti, hoci témy boli pestré – od predčasných parlamentných volieb cez privatizáciu strategických podnikov až po ochranu tradičnej rodiny. Už prvé referendum v roku 1994 o skrátení volebného obdobia nenaplnilo kvórum, rovnako ako referendum v roku 1997 o vstupe do NATO a priamej voľbe prezidenta, ktoré bolo sprevádzané politickými manipuláciami.
Častým problémom bola vysoká miera politizácie, keď politické strany využívali referendum ako nástroj mocenského boja, čo voliči často ignorovali bojkotom. V posledných rokoch sme boli svedkami ďalších neúspešných iniciatív zameraných na zmenu ústavy či skrátenie volebného obdobia. Bilancia ukazuje, že hoci je referendum silným demokratickým prvkom, v slovenskej praxi sa stalo skôr symbolickým gestom než reálnym nástrojom zmeny. Nízka účasť odzrkadľuje buď nezáujem verejnosti, alebo úspešný bojkot oponentov, čím sa inštitút referenda opakovane dostáva do tieňa nedosiahnuteľného zákonného kvóra.
