James Cameron sa do Hollywoodu dostal z neobvyklej pozície – ako mechanik nákladných áut a amatérsky nadšenec do vizuálnych efektov. Po zhliadnutí Star Wars sa rozhodol, že chce robiť filmy, a vrhol sa na štúdium technológií, optiky a kamier. Spoločne s priateľmi začal experimentovať s primitívnymi trikmi, písal scenáre a krátke testovacie sekvencie.
Prvým významným kontaktom bola jeho práca pre spoločnosť Roger Cormana – New World Pictures, kde sa rýchlo vyšvihol od modelára a tvorcu miniatúr až po umeleckého vedúceho špeciálnych efektov. V Cormanovej továrni na nízkorozpočtové trháky získal to najcennejšie: prístup ku kamere a možnosť učiť sa za pochodu.

Nepodarené prvotiny
Jeho prvý režírovaný film, Piranha II: The Spawning, bol katastrofálny projekt plný zásahov producentov a improvizácií. Cameron bol dokonca v postprodukcii z filmu odrezaný, no práve táto skúsenosť ho motivovala získať väčšiu kontrolu nad vlastnými dielami.
Počas jednej nočnej mory – skutočného sna o kovovej kostre prichádzajúcej z ohňa – dostal nápad na príbeh Terminátora. Scenár posielal po štúdiách, no tie odmietali neznámeho režiséra. Nakoniec presvedčil producentku Gale Anne Hurd, aby odkúpila práva len pod podmienkou, že film bude režírovať on.

Ako všetci vieme, Terminátor sa stal veľkolepým prelomom. Napriek nízkemu rozpočtu ohromil temnou atmosférou, tempom, praktickými trikmi a víziou stroja z budúcnosti. Film sa stal hitom a z Camerona urobil meno, ktoré sa okamžite spájalo s ambíciou, technickou vynaliezavosťou a schopnosťou pretlačiť vlastnú víziu na plátno. Úspech mu otvoril dvere k väčším projektom – Votrelci či Priepasť – a odštartoval kariéru jedného z najvplyvnejších režisérov modernej kinematografie.
Diktátor, ktorý bojoval za svoju víziu s každým
Napríklad pri nakrúcaní Votrelcov narazil James Cameron na odpor britského štábu, ktorý nebol pripravený na jeho tvrdé tempo a perfekcionizmus. Štáb bol zvyknutý na prísne pracovné časy a odmietal jeho neustále úpravy scenára či opakované zábery. Vznikali konflikty vrátane otvoreného odporu voči Cameronovi a producentke Gale Anne Hurd.
Atmosféra bola miestami natoľko napätá, že štáb zámerne sabotoval prácu – najznámejším príkladom je kameraman Dick Bush, ktorý odmietal svetelný štýl požadovaný Cameronom a bol napokon surovo vyhodený z práce.
Ešte náročnejšie bolo nakrúcanie snímky Priepasť. Film sa odohráva pod vodou, čo si vyžadovalo točiť v obrovských nádržiach s takmer 30-metrovou hĺbkou. Herci aj technici trávili dlhé hodiny pod hladinou, často v chlade a pri extrémnej fyzickej záťaži. Viacerí herci sa sťažovali na vyčerpanie aj psychické problémy, Ed Harris neskôr priznal, že po nakrúcaní mal z filmu traumy a odmietal o ňom dlho hovoriť.

Cameronova posadnutosť realizmom viedla aj k viacerým nebezpečným situáciám. Sám takmer prišiel o život, keď sa mu počas ponoru minul kyslík – zachránil sa tým, že odtrhol záťaž a dostal sa na hladinu. Technický tím sa sťažoval na neustálu zmenu plánov, extrémne nadčasy a atmosféru permanentného stresu. Hoci výsledkom bol revolučný film s prelomovými vizuálnymi efektmi, mnoho účastníkov nakrúcania naň spomína ako na najhorší zážitok v kariére.
Titanic, Avatar a Hollywood
Natáčanie Titanicu bolo extrémne náročné a rýchlo získalo povesť chaosu. Cameron trval na maximálnej autenticite – nechal postaviť takmer kompletnú repliku lode, detailne kontroloval výpravu a nútil hercov aj komparz dodržiavať dobové pravidlá správania.

Scény v ľadovej vode sa nakrúcali dlhé hodiny, často v noci, pričom Cameron vyžadoval opakovanie záberov, kým nedosiahol absolútnu presnosť. Jeho tvrdý, neúprosný štýl síce viedol k vyčerpaniu štábu a napätiu na pľaci, no priniesol film výnimočného realizmu, ktorý sa stal základom jeho neskutočného úspechu.
Hoci sa tvrdenie – James Cameron „zachránil Hollywood“ – používa skôr obrazne, vystihuje jeho výnimočný vplyv v časoch, keď sa štúdiá obávali riskovať. Cameron opakovane dokazoval, že aj nebezpečne drahé a technologicky náročné projekty môžu byť obrovským komerčným aj kritickým úspechom.
Od Terminátora a Votrelcov cez Titanic až po Avatar (prvá aj druhá časť patria medzi najlepšie zarábajúce filmy všetkých čias) ukázal, že blockbuster môže byť inteligentný, dramaticky silný a pritom finančne triumfálny. Jeho nasledujúce kroky viedli k zdokonaľovaniu digitálnej kinematografie – o čom si môžeš prečítať v našom článku o najlepších vizuálnych efektoch v histórii kinematografie.






















