Druhá svetová vojna bola tragickou udalosťou našich dejín. História často oslavuje statočnosť mužov, ktorí bojovali za obranu svojich krajín. Málokedy, resp. takmer nikdy sa tam nevyskytne ženské meno. Väčšina dám si totiž plnila svoje povinnosti v továrňach alebo sa z pozadia nejak inak starala o front. Okrem jednej mladej Ukrajinky.

Volala sa Ľudmila Pavlichenko a svoj život zasvätila zabíjaniu nacistov. S počtom 309 zabití sa z nej stala najúspešnejšia snajperka sovietskej armády. Napriek tomu sa na ňu postupom rokov zabudlo. Aj keď nemáme v úmysle týmto článkom velebiť zabíjanie ľudí a vojnu ako takú, pozrime sa bližšie na mladú ženu, ktorá sa rozhodla riskovať svoj život za svoju krajinu.

Lyudmila Mikhailovna Pavlichenko, ako v pôvodine vyzerá jej celé meno, sa narodila v centrálnej časti Ukrajiny v meste Bila Cerkva. Ako malá bola dosť divoká a rada sa zapájala do rôznych športových súťaží. To bolo typické skôr pre chlapcov, preto mala vo svojom okolí viac súťaživých mladých mužov ako dievčat. Jej kariéra ostreľovačky začala pomerne skoro.

Raz počula jedného chlapca zo svojho okolia, ako sa chváli tým, že má poriadne ostrú mušku a je dobrým strelcom. Vtedy si uvedomila, že by mohla byť vo všetkom rovnako dobrá ako chlapec. Naučila sa teda používať zbraň, začala trénovať a postupne získala aj niekoľko ocenení v tejto disciplíne. Ukázalo sa, že streľba bola tou správnou cestou.

Rodinný život

Pavlichenko sa vydala, keď mala len 16 rokov. Mala jedného syna Rostislava. Od svojho života však chcela oveľa viac ako len byť ženou v domácnosti. Rozviedla sa, a keď bol jej syn dosť starý na to, aby chodil do školy, začala aj ona navštevovať Kyjevskú univerzitu.

Mohlo by ťa zaujímať:

Od matematického génia k vrahovi. Kto bol kontroverzný terorista Unabomber?

• História
• Krimi

Študovala tu odbor dejepis, chcela sa stať učiteľkou a vedkyňou. Na škole bola aktívna v univerzitnom športovom tíme ako šprintérka a skokanka o žrdi. Tiež bola členkou ostreľovacej vojenskej školy, kde absolvovala šesťmesačný výcvik pod vedením Červenej armády.

V poslednom ročníku bakalárskeho stupňa nacisti zbombardovali univerzitu. To jej zabránilo dosiahnuť vytúžený titul a započalo nenávisť voči nacistom. Niekde tu teda možno začať datovať jej odhodlanie stať sa bojovníčkou za svoju krajinu, teda najmä bojovníčkou proti nacistom.