Predstavte si, že celý život žijete v USA a zrazu pristanete v Európe. Pre mnohých Američanov to znamená poriadny kultúrny šok. Naše cesty, obchody a dokonca aj porcie jedla na tanieroch im totiž pripomínajú úplne iný svet. Používatelia na sociálnej sieti Reddit sa nedávno podelili o svoje najvtipnejšie a najprekvapivejšie zážitky zo starého kontinentu. Čo ich u nás najviac šokovalo? Od uvoľneného životného štýlu až po chýbajúcu klimatizáciu či zatvorené obchody v nedeľu, prinášame ti veci, na ktoré si za veľkou mlákou proste nezvyknú.
1. Nielenže v reštauráciách servírujú menšie porcie, ale ľudia z nich ešte menej jedia. Zvyklo ma prekvapiť, keď si nejaká moja známa dala zabaliť druhú polovicu jedla so sebou s tým, že ju zje zajtra na obed. Mne pritom ešte aj po vylízaní taniera stále škvŕkalo v bruchu. Časom sa ale aj môj žalúdok aklimatizoval.
2. Európania sú omnoho uvoľnenejší. Sedia v kaviarňach a len tak popíjajú kávu a fajčia. Och, aký vie byť život krásny, keď človek nemusí mať tri roboty, len aby utiahol nájom za jednoizbový byt, a neťaží ho študentská pôžička, ktorú v tomto živote hádam ani nesplatí.
3. Najviac ma zarazilo, keď som stretol ďalších turistov z Ameriky a zistil, že si pred výletom vôbec nič nenaštudovali. Prekvapilo ich, že jedlo chutí inak, dokonca aj to, že aj v Európe majú dopravné zápchy. Niekedy mám pocit, že väčšina nás, Američanov, žije v mylnej domnienke, že zvyšok sveta je jedna veľká dedina bez elektriny a splachovacích záchodov.
4. Pri návšteve Nemecka ma uchvátilo, že väčšina obchodov a podnikov má v nedeľu zatvorené. Viem si predstaviť, že zákazníkov to značne limituje, keďže mimo pracovného týždňa im ostáva len jeden deň na to, aby si nakúpili všetko potrebné. Zamestnanci sa z toho ale nepochybne tešia. Vytvára to veľmi príjemný work-life balans a kopec času na trávenie s rodinou.
5. Čerstvosť jedla v Európe ma nikdy neprestane udivovať. Milujem dobré jedlo a často sa stravujem v reštauráciách, no môj žalúdok z toho nemá vždy radosť. Najväčší problém mi robí lepok a mliečne výrobky, no napriek tomu si ich rada doprajem. Keď som ešte na vysokej išla na týždeň do Ríma, plán bol jasný – zjesť toľko pizze a cestovín, až mi polezú ušami.
Očakávala som, že mi z toho ostane zle, no napriek tomu som to riskla. Predsa len, človek nechodí do Talianska každý deň. Na moje počudovanie bol ale môj žalúdok úplne v pohode. Ani raz ma nebolelo brucho, ani raz som neostala nafúknutá ako balón. Pripisujem to tomu, že ich potraviny nie sú plné zbytočnej chémie a konzervantov.
6. Pamätám si, ako som v Holandsku videl muža pri potýčke s policajtami. Potýčka je asi silné slovo, keďže všetko riešili s úsmevom a slušne. Chlapík vôbec nevyzeral, že by mal z celej situácie stres alebo sa bál o život. Skoro som odpadol.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
