Mrazivý román Pán múch od Williama Goldinga, ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1954, iste poznáš aj ty (napokon, je dostupný aj v slovenskom jazyku). Ak si ho aj priamo nečítal, určite si sa s ním stretol aspoň v škole na hodinách literatúry.

Goldingovo dielo rozpráva o skupine malých chlapcov, ktorí sú uprostred vojnového konfliktu evakuovaní do bezpečia. Počas letu ale stroskotajú na opustenom ostrove. Vedia, že musia spojiť sily a pokúsiť sa prežiť. Najprv sa im to aj celkom darí, vytvoria si jasné pravidlá a akúsi formu spoločenského zriadenia.

Postupom času sa ich hierarchia ale začne rozpadať, chlapci prepadajú barbarským rituálom, agresivite, a napokon sa neštítia tých najhorších činov, vrátane vraždy. Román brilantne odkryl temnú podstatu ľudskej povahy a dodnes je chválený ako desivý a naturalistický popis toho, čo sa stane, ak prestanú platiť základné civilizačné mantinely. Román bol aj trikrát sfilmovaný.

Možno ale nevieš, že podobný príbeh sa niekoľko rokov po vydaní Goldingovej knihy odohral aj v skutočnosti. V roku 1965 totiž šesť chlapcov stroskotalo na opustenom ostrove ʻAta. Niečo viac si o nich povieme práve v tomto článku.

Útek z každodennej nudy

V centre príbehu bolo šesť veľmi mladých chlapcov vo veku 13 až 17 rokov: Luke Veikoso, Fatai Latu, Sione Fataua, Tevita Siola’a, Kolo Fekitoa a Mano Totau. Všetci žili na ostrove Haʻafeva v štáte Tonga a boli študentmi katolíckej školy v meste Nuku‘alofa. Ich každodennosti dominovala hlavne jednotvárnosť, prísnosť a nuda. Chlapci mali pocit, že v ich životoch sa nič zaujímavé nedeje, že všetko je naplánované podľa jasných pravidiel.

Túžili po dobrodružstve, ale vedeli, že samé od seba k nim žiadne nepríde. Rozhodli sa teda ísť mu naproti. Naplánovali si, že loďou vyrazia na Fidži, prípadne až na Nový Zéland. Keďže ale nikto z nich loď nemal, rozhodli sa jednu proste ukradnúť rybárovi Tanielovi Uhilovi.