Mama. Najprv fúka boľačky, potom hreší za zlé známky, žehlí tvoje prúsery, a keď sa jedného dňa veľkodušne odsťahuješ, cez telefón ti vysvetľuje, ako zapnúť práčku. Miestami by ťa najradšej stiahla z kože, no keby na teba niekto iný čo i len krivo pozrel, bez zaváhania by ho zožrala zaživa. A hlavne – ľúbi ťa, nech sa deje, čo sa deje.

Predchádzajúci odsek je názornou ukážkou toho, aká by mama mala byť. Mnohé deti však žijú v úplne inej realite. Jednou z nich je, bohužiaľ, aj 26-ročná Renáta, ktorú vlastná mama doslova tyranizuje a robí, čo jej v jej silách, aby jej čo najvýdatnejšie skomplikovala život.

Hoci to nebolo jednoduché, Renáta sa s nami podelila o svoj príbeh a s ním aj všetky nepríjemnosti, ktorým kvôli mame musí čeliť. Od súkromného detektíva až po udanie na živnostenskom úrade, nasledujúce riadky ťa presvedčia o tom, že nie každá matka chce pre svoje dieťa len to najlepšie. Varujeme ťa, nebude to príjemné čítanie.

Hneď na úvod sa ti chceme poďakovať, že nám rozpovieš svoj príbeh. Veríme, že to musí byť náročné. Povedz nám na úvod, kedy sa začali vzťahy medzi tebou a mamou štrbiť?

Prvá veľká rana, ktorú náš vzťah utŕžil, prišla, keď som mala osemnásť. Mama vyrukovala s tým, že spávam s chlapmi za peniaze, a najala si súkromného detektíva, ktorý zisťoval informácie o mne aj mojich priateľoch. Tvrdila, že dostala anonymnú SMS-ku a mala o mňa strach, preto sa uchýlila k takémuto riešeniu, tak som sa cez to pokúsila povzniesť. Nedôvera voči nej z mojej strany ale ostala.

V čom bol tvoj vzťah s mamou odlišný od vzťahov medzi tvojimi rovesníkmi a ich rodičmi?

Keď sa na to pozerám spätne, vidím, že v detstve ku mne nikdy nebola fér. Súrodenci mali oslavy narodenín, ja nie. Keď sme prišli z letného tábora, ich sa opýtala, ako sa mali. Mňa nie. V poslednom ročníku základnej školy sme mali rozlúčku vo forme predstavenia pre rodičov a kamarátov. Neprišla.