Sobota 1.10.2022
sk
Arnold
cz
Igor

Karanténa, deň prvý – čo by sa nám len mohlo stať, no nie? Karanténa, deň druhý – zajtra už snáď pôjdeme von. Karanténa, deň tretí – prosím ťa, nájdi tam niečo, čo sme ešte nevideli. A takto by to mohlo pokračovať do zblbnutia.

Problém však je, že karanténa naozaj pokračuje do zblbnutia a niektorí z nej naozaj zblbli. Dokonalými príkladmi lockdownovej choroby je nasledujúcich dvanásť rodičov, ktorých príbehy porozprávali ich deti.

Shutterstock

Žiadny Tinder, žiadne Badoo

Moja rozvedená mama sa mi priznala, že si už nejaký čas píše s chlapíkom, ktorého spoznala v aplikácii Scrabble, keď proti sebe hrali multiplayer. Vymenili si telefónne čísla a odvtedy si píšu.

Výrobcovia bez zisku

Moja mama sa v poslednom čase snaží štrikovať, oco ju dokonca poprosil, aby mu uštrikovala potkaní chvost a uši, nech ich môže nosiť. Čistá ponorková choroba, tí dvaja…

Shutterstock

Potichu a bez stôp

Moja mama chodieva potajomky do záhrady, trhá kvety, ktoré sa jej nepáčia a nahrádza ich krajšími. U nás doma je totiž záhradkárom otec a určite by jej to nedovolil – tak to robí poza jeho chrbát.

Ako z rozprávky

Moji rodičia sa v úplne bežných konverzáciách snažia napodobňovať prízvuky postáv zo Sponge Boba, pretože som ho nedávno pozeral. Sú ako malé deti.

Dance Reaction GIF by SpongeBob SquarePants - Find & Share on GIPHY

Decibely trávenia

Môj otec si svoju ponorkovú chorobu kompenzuje extrémne hlasným grganím. K tomu sa snáď ani netreba vyjadrovať…

Decibely… len aby boli

Moja mama je posadnutá konštantným robením zvukov. V jednom kuse len vzdychá, odkašliava si, mrnčí, smrká, hýba sa na koženom gauči a robí miliardy ďalších zvukov. Keď ju na to upozorním, chvíľu to nerobí, takže zdravotný problém to nie je. Jedine mentálny.

Shutterstock

Mačkač mačiek

Otec nenávidel mačky, no odkedy som sa musela vrátiť domov kvôli zatváraniu hraníc aj s mojimi mačkami, je nejaký podozrivo zmenený. Na dennej báze mi dokonca vojde do izby, aby sa s nimi trošku pomojkal a pokecal. Zvláštne.

Bez tlačidla MUTE by to nešlo…

Vždy, keď má moja mama nejakú online schôdzu a nemusí rozprávať, vypne si mikrofón a kydá na svojich kolegov, ktorí sú, mimochodom, neskutoční – na vyriešenie jedného malého problému si naplánujú dvojhodinový míting. Ja sa jej vlastne vôbec nečudujem.

Shutterstock

Koncerty sú zrušené, ale…

Môj otec pracuje z domu. Každý deň skončí zhruba o 15:30, no zostane v pracovni, pustí si nejaké country a spieva si. Som si úplne istý, že si myslí, že ho nepočujeme, pretože sa snaží spievať potichu. Hudbu má však pustenú ešte tichšie, takže… ocino, počujeme úplne všetko.

Nezmierená s rokom 2021

Mama začala v zvýšenej miere používať na komunikáciu cez telefón meme, používa rôzne tínedžerské výrazy typu WTF a swag a ešte k tomu sa aj oblieka ako z 80. rokov. Ešte niekto to tak má?

Shutterstock

Deň otvorených dverí

Príde mi do izby, je tam desať minút, za ten čas sa ma spýta maximálne tri otázky. A potom odíde a nechá otvorené dvere. Vravím: „Mami, nemôžeš ich zavrieť, keď odchádzaš?“ A dostanem len čistú ignoráciu. Karanténa jej robí veľmi zle, chúďatku.

Deň otvorených dvierok

Keď moja mama varí, musím jej stáť za zadkom a zatvárať za ňou skrinky, pretože je nepoučiteľná a nerobí to. Nevadí, že je tam pečivo, ktoré stvrdne, nevadí, že je sú tam poháre, do ktorých napadá prach. U nás v kuchyni sú jednoducho dvierka na skrinkách ako smerovky na BMW.

Shutterstock

Tagy:

Ako hodnotíš tento článok?

Richard Bonde
Ako každé iné dieťa, so slzami v očiach. V sprievode hlasných výkrikov som v chladný februárový večer krátko po pol desiatej zhliadol umelé svetlá petržalskej nemocnice. Môj otec a jeho prísediaci svokor sa zhodli, že v plači je muzikalita – mali úplnú pravdu. Už o dva roky neskôr som kuchynskú linku v pravidelných intervaloch okrádal o varechy a rozbíjal s nimi vedrá z predsieňovej skrine, predstierajúc bytie súčasťou rockového koncertu so stovkami divákov okolo pódia.Tesne pred piatymi narodeninami som sa s radosťou ocitol na svojej prvej vyučovacej hodine – nebola to ani matematika, ani vlastiveda. Bola to hodina bicích nástrojov, mojich najobľúbenejších 20 minút v týždni. Ako obyvateľ trojizbového bytu však pre mňa akákoľvek domáca príprava neprichádzala do úvahy – pre uspokojenie susedov, rodičov a v absolútne poslednom rade aj mňa som začal chodiť na klavír. A sedem mesiacov na to aj do základnej školy na Benkovej ulici v Nitre – mojom takmer rodnom meste.Roky plynuli a s nimi pribúdalo vedomostí a skúseností, hlavne tých hudobných. Už koncom roku 2011, keď bol môj vek stále na prstoch ukázateľnou hodnotou, ma môj otec, učiteľ hudby, zatiahol do prvej kapely (s asi najmenej kreatívnym názvom tohto milénia – The Kapela), ktorá sa na školskej scéne neujala. Neváhal založiť druhú, v ktorej som opäť obsadil pozíciu klávesáka. Táto o niečo rockovejšia zostava nesúca trošičku kreatívnejší názov Wild People bola úspešnejšia a zanikla až v roku 2016.V živote mladého hudobníka nechýbali ani tie o niečo konvenčnejšie veci – výučba anglického jazyka, z ktorého som v predchádzajúcom roku získal jazykový diplom úrovne C1, informačné technológie, môj takmer denný skracovač voľného času a nepochybne aj zdravá dávka jazdy na bicykli.Roku 2013 som skončil na treťom mieste na prijímacích skúškach na osemročné štúdium v Gymnáziu na Golianovej ulici, opäť v bývalom centre Veľkej Moravy – v poslednej chvíli som však od tohto rozhodnutia ustúpil, no o tri roky neskôr som na rovnakú strednú školu presedlal tak či tak, ale na štúdium pätročné so zameraním na anglický jazyk.V súčasnosti sa snažím svoj život držať čo najbližšie k heslu „príjemné s užitočným”. Jedným z mojich koníčkov je a už oddávna bola verejná doprava – dnes pracujem ako webmaster a redaktor portálu imhd.sk, ktorý sa zameriava na informovanie cestujúcej verejnosti vo viac ako 20-tich mestách na Slovensku, a od jesene som tiež redaktorom najzábavnejšieho webového portálu na Slovensku – EMEFKA.Neodišiel som ani od svojej najväčšej lásky – hudby – ktorou sa, hlavne v tejto situácii, snažím živiť svoj sporiaci účet najlepšie, ako to len ide. Mojím hlavným hudobným projektom je skupina Follow hrajúca prevažne coververzie známych skladieb domácej aj zahraničnej tvorby.Popri práci som profesionálnym zlodejom otcovho auta, sem-tam mu ho vrátim, vždy však nablýskané a dotankované. A nezabúdajúc na to azda najmenej dôležité – maturitný ročník gymnázia. Od septembra sa chystám na Vysoké učení technické v Brne, kde chcem vyštudovať odbor Audioinžinierstvo, zvuková produkcia a nahrávanie na Fakulte elektrotechniky a komunikačných technológií.So svojou súčasnou životnou situáciou som nadmieru spokojný – pevne verím, že sa v tejto hudobno-informatickej vlne udržím čo najdlhšie. Neviem, čo ma čaká, ale stále chcem svet vnímať ako dieťa. Ako každé dieťa, s radosťou v očiach.
Najčítanejšie
Podobné

Vitaj na stránke EMEFKA

Posúvaj prostom doľava alebo doprava a objav viac

Práve sa deje

Klikni a uvidíš aké máme novinky

Domov
Hľadať
TOP
Anketa dňa
Trending
Práve sa deje
Mám záujem o spoluprácu

    *dané pole je potrebné
    vyplniť

    Tip na článok

      Formáty: .jpg, .png
      Veľkosť max
      15mb
      V prípade väčšej prílohy pripojte do tela správy link na wetransfer
      *dané pole je potrebné
      vyplniť

      Nahlásiť chybu na stránke

        Formáty: .jpg, .png
        Veľkosť max
        5mb
        *dané pole je potrebné
        vyplniť