6. Kuchár
Odišiel som zo strednej skôr, aby som si mohol urobiť certifikát. Doma som rád varil, takže som si myslel, že to bude pre mňa tá správna cesta. Stačilo pár mesiacov a pochopil som. Neuveriteľne vyčerpávajúca práca. Človek nevie, kde mu hlava stojí.
Štyri roky robím delené zmeny – od deviatej do tretej a potom od piatej do pol desiatej večer. Úplne som stratil chuť do jedla. Nedávno som si zranil koleno a tých pár týždňov na PN-ke mi otvorilo oči. Opadli zo mňa úzkosti, prestal som mať problémy so spánkom, pomaly som zase začal jesť normálne. Kto by bol povedal, že keď na teba prestane nonstop ziapať kuchár s 20-ročnou praxou, tak sa ti po duševnej stránke takto polepší… – Acats3/Reddit
7. Veterinár
Na moje veľké šťastie som sa nikdy nestala veterinárkou, ale dlho som po tom túžila. Moja prvé kroky na strednej teda viedli na veterinárnu kliniku, kde som si našla brigádu a pochopila, že táto práca je naozaj len pre silné žalúdky. Bolo to najdepresívnejšie miesto, na akom som kedy pracovala.
Na úvod, celé priestory smrdia ako h*vno. Denne vídaš zvieratá v obrovských bolestiach, uspávaš také, ktoré bolo možné zachrániť, no ich majitelia na to jednoducho nemali peniaze. V suteréne sú dve veľké mrazničky – jedna na mŕtve telá psov, druhá na mŕtve telá mačiek. Len tak-tak som to zvládla dva mesiace a dala som výpoveď. – Competitive-Ad-9662/Reddit
8. Policajt
Sekol som s tým po šiestich mesiacoch. Starší brat, ktorý bol a stále je mojím veľkým vzorom, bol policajtom a ja som chcel byť ako on. Odvážny, spravodlivý, chcel som spraviť zo sveta krajšie miesto. To je presne to, čo policajt nerobí.
Chcel som, aby sa ľudia zo svojich chýb poučili, no keď som niekoho nechal ísť len s napomenutím a bez oficiálneho trestu, ja som bol ten, ktorého potrestali. Pozatýkal som kopec ľudí, ktorí ma zavolali, aby som im pomohol, lebo zákon je zákon. Bolo mi zo seba zle. – Ok_Advance6558/Reddit
9. Zamestnanec psieho salónu
Mám rada psy, mám rada manuálnu prácu – čo môže byť lepšie? Nuž, ako som rýchlo zistila, čokoľvek. Majitelia salónov sú kreténi, majitelia zvieracích klientov ešte väčší, majú nerealistické očakávania, chcú všetko zadarmo a ešte majú gule sa sťažovať na výsledok.
Polovica psov nemá žiadne návyky, nevedia si ani len sadnúť na povel. Denne som bola dohryzená, doškriabaná, obsr*tá od hlavy po päty a chlpy som mala aj na miestach, kde naozaj netuším, ako sa dostali. Pokiaľ nepracuješ sám pre seba a nemôžeš si vybrať, ktorého psa zoberieš, tak je to katastrofa. – posh-old-bird/Reddit
10. Architekt
Jediný, kto má priestor na kreativitu, je majiteľ firmy. To som, pochopiteľne, počas štúdia netušil. Pracuješ od nevidím do nevidím za otrasný plat, snažíš sa dať technický zmysel veciam, ktoré navrhli doslova negramotní ľudia, a keď sa ti to konečne podarí, celé to skončí v koši, lebo klient povedal, že je to príliš drahé.
Kopec nerealistických deadlinov, ktoré sa musia do bodky dodržiavať. „Do pondelka to musí byť hotové, inak sme všetci bez práce.“ To je veta, ktorú som počúval každý piatok. Každý jeden. Toľko stresu za almužnu?! Nie, ďakujem. – Lejanius/Reddit
Bonus: Časté služobné cesty
Veľmi som si to idealizoval. Bol som v tom, že precestujem svet a ešte mi za to aj zaplatia, realita však bola niekde celkom inde. Človek prakticky býva v hoteloch, z danej krajiny uvidí len to, čo vidieť z hotelovej zasadačky, a neustále sa stresuje, či stihne ďalší let.
Bonus? Veľa z týchto pracovných stretnutí sa nezaobíde bez alkoholu a mať opicu v lietadle je reálne na slučku. – trevlawson/Reddit
Tiež som si myslela, že to bude úžasné a ostala som trpko sklamaná. Nedávna konverzácia s mojou známou to sumarizuje priam perfektne. Ona sa smiala, mne sa chcelo plakať.
Ona: Fíha, ty si bola minulý týždeň v Toronte, však? Aké tam bolo počasie?
Ja: Na zemi bol sneh, takže predpokladám, že zima. Osobne som nevytiahla päty z hotela, takže si nie som istá. – A_giant_dog/Reddit
