Synagógy, ale aj iné židovské pamiatky postihol smutný osud. Mnohé z nich vypálili počas vojny alebo zbúrali a tie, ktoré sa zachovali, boli buď zdevastované, alebo nevhodne využívané, často ako sklad. Našťastie sa niekoľko týchto vzácnych stavieb podarilo zachrániť a zrekonštruovať a dnes môžeme vo viacerých slovenských mestách obdivovať tento vzácny doklad architektonického i kultúrneho dedičstva.
Synagóga v Malackách – jedna z najkrajších na Slovensku
Malacká synagóga, jedna z najkrajších na Slovensku, vznikla po tom, ako jej predchodkyňu v roku 1899 poškodil požiar. Jej exteriér je naozaj dychberúci a exoticky pôsobiaci, dominujú mu dve nárožné veže s kupolovitou strechou. Súčasťou sú aj podkovovité oblúky portálov a okien, ozdobné ornamenty a opakujúce sa žlté a červené pásy. Interiér ale vôbec nezaostáva a pýši sa zaujímavými detailmi, napríklad na hlaviciach stĺpov či kazetovom strope.
V minulosti mala miestna židovská komunita takmer 300 členov, ktorí využívali nielen priestory synagógy, ale aj celú štvrť, ktorá sa v jej okolí vybudovala. Disponovala nielen školou či cintorínom, konávali sa tu aj rituálne kúpele, porážky dobytka a hydiny. Väčšina komunity však neprežila holokaust, a tak aj synagóga prestala postupne plniť svoj účel. Po skončení druhej svetovej vojny v nej zriadili sklad, neskôr sa stala miestom umenia a kultúry. Po rekonštrukcii získala budova svoj pôvodný vzhľad a začala sa využívať ako základná umelecká škola a koncertná sieň. Zachovať sa podarilo viacero unikátnych prvkov, svätostánok či kazetový strop.
Trnava – mesto pýšiace sa dvoma synagógami
Trnava sa môže pýšiť nie jednou, ale hneď dvoma synagógami, nachádzajúcimi sa blízko Trojičného námestia. To, že sú v jednom meste hneď dve, potvrdzuje historickú prítomnosť židovského obyvateľstva v dejinách Trnavy. Prvou je Synagóga status quo ante pochádzajúca z roku 1897. Uplatnili sa na nej orientálne prvky a reprezentujú ju dve veže a tehlové murivo. Interiéru dominujú maľby s orientálnymi motívmi. V roku 1994 ju zrekonštruovali. Dnes je súčasťou Galérie Jána Koniarika a slúži ako Centrum súčasného umenia.
Druhou stavbou je menšia, ortodoxná synagóga, ktorú postavili v roku 1892 a slúžila ortodoxnej odnoži židovského obyvateľstva. V súčasnosti je zrekonštruovaná a slúži ako priestor na kultúrne podujatia a koncerty, galerijným účelom, ale aj ako krásna a originálna kaviareň.
Vedel si, že…?
Prvé písomné zmienky týkajúce sa trnavského židovského obyvateľstva pochádzajú už zo stredoveku. V meste sa postupne utvorila živá komunita s vlastnou náboženskou obcou i duchovnými. Židovské obyvateľstvo to však nemalo jednoduché a bolo v roku 1539 vykázané z územia mesta. Ich návrat do Trnavy trval takmer 250 rokov. V roku 1717 mohli židia cez mesto prechádzať za poplatok a až v roku 1783 získalo niekoľko rodín povolenie usadiť sa v meste. Začiatkom 20. storočia Trnavu obývalo takmer 3000 židovských obyvateľov.
Trenčianska synagóga – významné stredisko židovskej komunity
Mesto Trenčín bolo významným strediskom židovskej komunity. Stálo tu niekoľko synagóg, resp. modlitební, a tiež židovská škola. Prvá synagóga sa spomína už v roku 1781, no po požiari na jej mieste postavili novú synagógu (1790), ktorú neskôr rozšírili (1873) a o štyridsať rokov neskôr ju nahradila súčasná budova s výraznou kupolou. Nachádza sa v byzantsko-orientálnom štýle so secesnými prvkami. Vo vnútornej časti sa nezachovalo veľa prvkov, návštevník ale môže obdivovať sivomodré vymaľovanie kupoly s orientálnym ornamentom, vitrážové okná či historický luster.
Trenčianska synagóga sa využívala na náboženské účely až do vypuknutia druhej svetovej vojny, no potom ju znesvätili a zničili, opätovne vysvätili a zrekonštruovali, následne ju prevzal štát a v roku 1962 vyvlastnil. V 70. rokoch slúžila ako sklad odevov, potom prebehla jej rekonštrukcia, počas ktorej sa však zničili mnohé charakteristické prvky objektu.
Vrbovská synagóga – jedna z najzaujímavejších stavieb mesta
Vrbovská synagóga je dominantou mesta, má typickú obdĺžnikovú dispozíciu a bohato zdobenú fasádu. V interiéri sa zachovala napríklad pestrofarebná orientálna výzdoba či drevený strop s klenbami. Postavili ju v rokoch 1882 – 1883. Pobyt židovskej komunity na tomto území sa datuje od roku 1522, pričom približne o dvesto rokov neskôr si tu táto komunita zriadila náboženskú obec. Synagóga plnila svoju úlohu do roku 1942 a v roku 1949 ju židovská obec predala a neskôr slúžila ako sklad obilia a sklad podniku Trikota.
Nitra – dôležité centrum židovského života na Slovensku
Nitriansku synagógu postavili v rokoch 1908 – 1911 a charakterizujú ju maurské, byzantské a secesné prvky. Dominantu tvoria dve veže, ústredná kupola a dvojkrídlové vstupné dvere s bohatým ozdobným kovaním. V súčasnosti slúži synagóga mestu Nitra, ktoré ju využíva na rôzne kultúrne a spoločenské podujatia. V budove sa taktiež nachádza aj stála expozícia Múzea židovskej kultúry, ktorá sa venuje holokaustu. Nesie názov Osud slovenských Židov.
Vedel si, že…?
Nitra bola kedysi dôležitým centrom židovského života na Slovensku, čo dokazujú už Zoborské listiny z roku 1113. V nich sa nachádza zmienka o lokalite s názvom Mons Judeorum (vrch židov), ktorá upozorňuje na to, že v nej žili židovskí obyvatelia. Veľký rozmach však nastal až v 18. storočí, keď na územie Nitry začali prichádzať židovskí prisťahovalci z Moravy.
Šurianska synagóga – krásna spomienka na židovskú komunitu na západnom Slovensku
Dominantou Šurian a zároveň najkrajšou pamiatkou na židovskú komunitu je jednoznačne miestna synagóga. Postavili ju v roku 1916 a návštevníka zaujme krásnou architektúrou so secesnými a maurskými prvkami. V interiéri nechýba ženská galéria, svätostánok či železobetónový kazetový strop s motívmi Dávidovej hviezdy a granátových jabĺk. Unikátom a vzácnym exponátom, ktorý bol niekoľko rokov ukrytý na povale synagógy, je fragment Tóry. V súčasnosti v synagóge sídli šurianske Mestské múzeum.
Lučenec – najväčšia synagóga na Slovensku
Synagógu v Lučenci postavili v roku 1863, no v roku 1924 ju zbúrali a na jej mieste vyrástla nová, neologická synagóga, ktorá dodnes pôsobí ohromujúcim dojmom. Architektúra tejto stavby nesie prvky maurského a byzantského slohu a secesie. Ide o najväčšiu slovenskú synagógu, postavenú na pôdoryse gréckeho kríža s centrálnou kupolou, dvíhajúcou sa do výšky 35,4 m.
Medzi rokmi 1910 – 1930 obývalo mesto Lučenec pomerne veľké židovské spoločenstvo, ktoré dosiahlo číslo 2278 osôb. V okolí synagógy sa nachádzalo viacero židovských objektov, ktoré ale postupne chátrali a priestor obkolesilo panelové sídlisko. Chátrala aj samotná synagóga, ktorej interiér bol počas 2. svetovej vojny rozkradnutý a poničený. Po vojne ju využívali ako sklad hnojiva a sýpku. Dnes je objekt národnou kultúrnou pamiatkou, z ktorej sa po rekonštrukcii stal klenot mesta a využívajú ju ako multikultúrny stánok.
Brezno – jediná zachovaná synagóga v horehronskom regióne
Židovská náboženská obec bola v Brezne založená začiatkom 70. rokov 19. storočia. Komunita spočiatku nemala svoju vlastnú synagógu a bohoslužby sa konávali v súkromných domoch, kde boli poskytované rituálne služby aj židom z okolitých dedín. Koncom 19. storočia prišlo do Brezna viacero židovských prisťahovalcov, a tak pre nich museli vybudovať dôstojnú modlitebňu.
Brezniansku synagógu postavili v roku 1902 a dostala jednoduchú podobu s trojosovým priečelím a dominantou, ktorou je osemboká veža s medenou cibuľovou strechou. V interiéri môže návštevník obdivovať pôvodnú platňu so základnou listinou v maďarskom a hebrejskom jazyku, schodisko vedúce do modlitebne a ženskú galériu podopretú liatinovými stĺpmi. V súčasnosti je prístupná verejnosti a slúži na organizovanie rôznych podujatí či výstav.
Vedel si, že…?
Osud horehronských synagóg a najmä židovských komunít tohto regiónu je smutný. Nacistická krutosť sa podpísala nielen na odsune 130 breznianskych židov do koncentračných táborov v roku 1942. O dva roky neskôr, po vypuknutí SNP, našlo svoje útočisko v Brezne niekoľko židovských rodín z východného Slovenska. Tie v strachu pred nacistickými jednotkami poutekali do okolitých lesov a mnohí boli popravení. Desiatky obetí skončili v masovom hrobe pri Kremničke.
Prešov – jedna z najkrajších synagóg v strednej Európe
Ortodoxnú prešovskú synagógu postavili v rokoch 1897 – 1898 a bola súčasťou komplexu, ktorý okrem samotnej synagógy tvorilo vnútorné nádvorie, rabinát, škola či rituálne objekty. Exteriér budovy je striedmejšie poňatý, no interiér je veľmi bohato zdobený. Navyše sa zachovalo kompletné pôvodné zariadenie a pestrofarebná nástenná dekorácia vytvorená ornamentikou a maurskými vzormi. Dnes synagóga slúži ako miesto židovských bohoslužieb a využíva sa aj ako múzeum.
Synagóg je na Slovensku len zopár, no sú jeho dôležitou súčasťou a dokladom architektonického aj kultúrneho dedičstva. V minulosti predstavovali tieto objekty silu a vitalitu ťažko skúšaného národa. Dnes môžeme obdivovať ich majestátnosť, atypický zjav, nazrieť do ich útrob a v tichosti nasávať atmosféru týchto veľkolepých stavieb.